Po takmer deviatich rokoch sa tak skončila operácia Iracká sloboda, ktorá viedla k zvrhnutiu irackého vodcu a diktátora Saddáma Husajna. Koniec vojny v Iraku však vyvoláva otázky. Nielen preto, že USA tam minuli 800 miliárd dolárov a o život prišlo takmer 4 500 amerických vojakov. Ale hlavne sa v Iraku nikdy nenašli zbrane hromadného ničenia, ktoré boli hlavnou zámienkou toho, prečo sa celá invázia začala.
Krajina je navyše stále oslabená povstaním, sektárskym napätím a politickou neistotou. Vojnu oficiálne ukončil ceremoniál na bagdadskom letisku. Účet pre Ameriku je privysoký. Za takmer deväť rokov do vojny dala 800 miliárd amerických dolárov, o život tam prišlo takmer 4 500 amerických vojakov a vyše 32-tisíc sa ich zranilo.
Mŕtve sú aj desaťtisíce Iráncov. Hlavný dôvod, prečo sa invázia do Iraku v marci 2003 začala, sa nikdy nepotvrdil. Zvrhnutý, odsúdený a popravený iracký diktátor Saddám Husajn nemal zbrane hromadného ničenia. Bývalý americký prezident George Bush medzitým priznal, že keď sa rozhodoval o začatí vojny v Iraku, mal od spravodajských služieb zlé informácie.
Napriek tomu operáciu Iracká sloboda odchádzajúci Američania hodnotia ako úspech. „Po množstve preliatej krvi Iráncov a Američanov je misia, aby si Irak sám vládol a staral sa o svoju bezpečnosť, splnená,“ vyhlásil na slávnostnom obrade Leon Panetta, americký minister obrany. Americkí vojaci stiahli a zrolovali vlajku amerických síl v Iraku a vložili ju do obalu vo farbách vojenského maskovania.
Pocity z konca vojny, ktorá zoslabla a zmenila sa na krvavý sektársky boj medzi dlho potlačovanou väčšinou šiitov a dovtedy vládnucimi sunnitmi, sú však zmiešané. Saddám Husajn je mŕtvy, Irak však stále zápasí s povstaním, krehkosťou pluralitnej vlády a ekonomikou závislou od ropy. Krajina trpí nedostatkom elektriny a korupciou. V meste Fallúdža, ktoré bolo jadrom povstania al-Káidy a dejiskom niektorých najhorších bojov počas vojny, tisíce obyvateľov už v stredu oslavovali stiahnutie amerických vojakov. Niektorí podpaľovali americké vlajky a mávali fotografiami zabitých príbuzných.
Susedia Iraku budú pozorne sledovať, ako dokáže Bagdad riešiť problémy bez svojho štítu - amerických vojakov. Hrozí totiž, že sektársku a etnickú rovnováhu v regióne rozbije kríza v susednej Sýrii. Šiitske vedenie Iraku ?si? predstavuje stiahnutie ako nový začiatok pre suverenitu krajiny, ale mnohí Iračania majú pochybnosti o smerovaní štátu, keď už americkí vojaci definitívne odídu. Niektorí sa obávajú sektárskych bojov alebo návratu al-Káidy, ktorá môže rozosievať teror v mestách.
Iracké bezpečnostné sily sú vo všeobecnosti vnímané ako schopné poradiť si so zostávajúcim povstaním sunnitských islamistov i so súperiacimi šiitskymi militantmi, ktorých podľa názoru USA podporuje Irán.
V Iraku zostalo 4 000 amerických vojakov vo dvoch základňach, čo je dramatický pokles v porovnaní s číslom 170-tisíc mužov a 500 základní, keď vojna v roku ??20074?? za vlády prezidenta Busha vrcholila. „Všetci americký vojaci musia byť doma do konca roka, ale tento cieľ sa zrejme splní skôr,“ tvrdí agentúra AP.
Na operácii Iracká sloboda sa podieľali aj Slováci. Od júla 2003 tam pôsobila slovenská ženijná jednotka. V siedmich rotáciách sa postupne vystriedalo 716 vojakov. Ich úlohou bola najmä likvidácia munície a odstraňovanie mín. Zahynuli tam štyria Slováci - traja v roku 2004 pri mínometnom útoku, štvrtý v novembri 2005 po výbuchu nastraženej nálože. Posledná rotácia odišla na základe rozhodnutie slovenskej vlády koncom januára 2007.
Operácia Iracká sloboda20. marca 2003: USA začali o 3.33 hod. SEČ cieleným raketovým útokom s názvom Šok a hrôza na iracké vedenie v Bagdade operáciu Iracká sloboda. Vo večerných hodinách sa začala z kuvajtského územia invázia pozemných jednotiek do Iraku. Vojna proti Iraku sa začala napriek protestom „mierového tábora“, ktorý predstavovali najmä Francúzsko, Nemecko a Rusko. Do invázie nasadili 297-tisíc vojakov, z toho 250-tisíc Američanov, 45-tisíc Britov, 2 000 Austrálčanov a 200 Poliakov.
1. mája 2003: USA ukončili vojenské operácie v Iraku. Saddám Husajn bol však na úteku.
júl 2003: Do Iraku prišla slovenská ženijná jednotka. V siedmich rotáciách sa postupne vystriedalo 716 vojakov. Ich úlohou bola likvidácie munície a odstraňovanie mín. Štyria z nich zahynuli. Z Iraku Slováci odišli až v januári 2007.
14. augusta 2003: Bezpečnostná rada OSN na hlasovaní prijala novú rezolúciu o Iraku. Pomerom hlasov 14 : 0 schválila dokument, ktorým víta vytvorenie vládnej rady v Iraku a zároveň zriaďuje v krajine oficiálnu misiu OSN.
1. október 2003: Američania oznámili, že v Iraku nezistili žiadne zbrane hromadného ničenia, ktoré boli hlavným dôvodom na spustenie operácie Iracká sloboda.
15. decembra 2003: Saddám Husajn skončil v rukách americkej armády po zrade jeho blízkych spolupracovníkov. Našli ho zanedbaného a schovaného v jame. Zodpovedal sa z genocídy, z vrážd a týrania civilistov počas irácko-iránskeho konfliktu. Obhajoval sa sám.
január 2004: V Iraku mala americká armáda 130-tisíc vojakov.
5. novembra 2006: Husajna uznali za vinného a odsúdili ho na trest smrti obesením. Rozsudok v decembri potvrdil aj Najvyšší súd.
30. december 2006: Napriek medzinárodným ohlasom o barbarskosti trestu smrti bol v tento deň rozsudok vykonaný pri východe slnka o 6.05 hod. miestneho času, o deň neskôr ho pochovali v meste Tikrít.
december 2007: Rok 2007 bol najtragickejší v pre americkú armádu, v Iraku zahynulo 852 vojakov.
15. decembra 2011: Armáda Spojených štátov oficiálne ukončila vojnu v Iraku, keď na slávnosti na medzinárodnom letisku v Bagdade stiahla a zbalila vojenskú vlajku.
31. august 2010: Po siedmich rokoch USA stiahli z Iraku svoje bojové jednotky.
15. december 2011: USA oficiálne ukončili svoju bojovú misiu v Iraku. Vojna sa skončila. Od marca 2003 tam zomrelo 4 487 amerických vojakov.
Vojna v číslach Invázia pod vedením USA začala v roku: 20. marec 2003
Počet nasadených vojakov: 297 000
Počet mŕtvych amerických vojakov: 4 487
Počet zranených amerických vojakov: 32 tisíc
Vypísaná odmena na Husajna: 25 miliónov dolárov
Náklady na vojnu: 800 mld. dolárov
Náklady na penzie pre veteránov do r. 2050: 1 bilión dolárov
Počet zabitých irackých civilistov: 116.000
O čo Američania prišli:
- 4487 vojakov
- 80 tankov M1 Abrams
- 55 bojových vozidel M2 Bradley
- 250 vozidiel Humvee
- viac ako 500 odmínovacích vozidiel
- 109 vrtuľníkov
- 18 lietadiel
