Grécky premiér Jorgos Papandreu prežil hlasovanie o dôvere v parlamente, keď sa mu podarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, ktoré potreboval v 300-člennom zákonodarnom zhromaždení.
Po sčítaní hlasov sa ukázalo, že Papandreu so svojou zreorganizovanou socialistickou vládou dostal 155 hlasov, proti bolo 143 zákonodarcov a dvaja sa zdržali hlasovania. Grécko sa tak vyhlo nebezpečenstvu, že nebude schopné splácať pôžičky, čo by mohlo vyvolať "finančný vír" udalostí po celom svete.
Pred parlamentom bolo peklo
Pred budovou parlamentu v Aténach niekoľko tisíc protestujúcich ľudí skandovalo "Zlodeji! Zlodeji!" a ďalšie heslá proti úsporným opatreniam. Demonštranti mierili na budovu zákonodarného zhromaždenia a do očí poriadkovej polície, ktorá ho chránila, zelenými laserovými svetlami. Zároveň vzduchom lietali kamene a zápalné fľaše.
Keby zreorganizovaná vláda premiéra Papandrea nezískala dôveru v hlasovaní parlamentu, pravdepodobne by to viedlo k predčasným voľbám. Vyvolalo by to tiež pochybnosti, či Grécko dokáže do konca júna schváliť zásadný, ale nenávidený návrh zákona o nových úsporných opatreniach, čo požadujú medzinárodní veritelia krajiny. Keby nové opatrenia neboli schválené, Grécko nedostane ďalšiu dávku financií zo svojho záchranného balíka a bude čeliť katastrofálnej platobnej neschopnosti.
Briti už Grécku nedajú ani cent
Ministri financií eurozóny zatiaľ vyčkávajú s rozhodnutím poskytnúť Grékom ďalšiu pôžičku vo výške 12 miliárd eur. Ich rozhodnutie bude závisieť od gréckej vlády, ktorá bude musieť odsúhlasiť dohodnuté zákony. O tom, či sú splnené podmienky, rozhodne Medzinárodný menový fond. Jeho členom je aj Veľká Británia, ktorá pomoc Grécku odmieta.
Minister financií Ivan Mikloš sa vrátil z rokovania euroskupiny spokojný. Ministri sa totiž dohodli, že na ďalšej pôžičke Grécku sa bude podieľať aj súkromný sektor, a to banky, ktoré vlastnia grécke dlhopisy. Mikloš tvrdí, že objem ich účasti bude významný, hoci presná suma zatiaľ nie je dohodnutá.
Ministri financií eurozóny sa opäť zídu 3. júla, keď už bude jasné, či sa Grécku podarilo schváliť úsporné opatrenia a zákony, ktoré rozbehnú privatizáciu.
„Grécko musí v priebehu najbližších dní dokázať, že je schopné naplniť záväzky, ku ktorým sa zaviazalo,“ vyhlásil Mikloš. Krajinou však otriasajú nepokoje a ľudia proti škrtom protestujú. Ak úsporné kroky vláda neschváli, môže podľa Mikloša dôjsť k riziku nákazy aj v ďalších krajinách eurozóny.
Trpezlivosť už došla britskému premiérovi Davidovi Cameronovi. Sľúbil, že do Grécka nepustí peniaze anglických daňových poplatníkov. „Chvalabohu, že Británia je mimo eura,“ uviedol. Proti ďalšej pôžičke je aj jedna zo slovenských koaličných strán SaS. Mikloš chce preto rokovať aj s opozíciou. Eurozóne na odsúhlasenie pôžičky stačí 95-percentný súhlas národných parlamentov.
