Pútal pozornosť miestnych médií a funkcionári mu dokonca ponúkali možnosť reprezentovať krajinu. Mladý gólman však pokušeniu odolal. Rozhodol sa, že vďaka pracovitosti a húževnatosti, ktorú zdedil po ázijskom otcovi, sa raz postaví do bránky prvého tímu slovenskej reprezentácie.
Patrikov otec Nam prišiel pred rokmi študovať na Slovensko a tu sa zoznámil s terajšou manželkou Katarínou. Spolu majú dvoch synov - futbalistov, Emila a Patrika. Obaja hrajú v Žiline, kým rodičia žijú vo Fiľakove. „Starší brat Emil bol mojím prvým vzorom. Rovnako ako on aj ja som začínal s futbalom v poli. Raz povedal trénerovi, že mi to ide aj v bránke a odvtedy som v nej zostal,“ spomína na začiatky Patrik.
Postupne sa cez mládežnícke reprezentácie prepracoval v osemnástich rokoch až do „dvadsaťjednotky“. „Na poslednom zraze nám prednášal aj tréner A mužstva Vladimír Weiss. Na vlastnej koži som tak trochu zažil atmosféru z prvého tímu. Bolo to pre mňa poučné a motivujúce do budúcnosti. Raz by som rád chytal za áčko,“ priznal Patrik.
Sympatický mladík, ktorý hovorí plynule anglicky, nemecky a maďarsky, to má v hlave usporiadané a vie, čo chce v živote dosiahnuť. Na zlatú strednú cestu ho pred dvomi rokmi neprehovorili ani v krajine, odkiaľ pochádza jeho otec. „Nahovárali ma, aby som reprezentoval Vietnam. Určite by som to tam mal jednoduchšie. Ale rozhodol som sa inak.“
Vo Vietname sa mu však veľmi páčilo. „Je to krásna krajina a žijú tam milí a priateľskí ľudia. Najväčší zážitok som mal zo stretnutia so starými rodičmi. Tí ma po prvýkrát videli až v šestnástich rokoch. Niet divu, že pri tom nechýbali slzy,“ prezradil Patrik. V týchto dňoch si užíva posledné dni voľna, pretože v pondelok začínajú žilinskí futbalisti s prípravou na novú sezónu. „Robím si vodičák, chodím si zaplávať, zahrať tenis alebo zájdem do kina. Zatiaľ iba so spoluhráčmi. Priateľku totiž momentálne nemám,“ dodal Patrik.
Hovorili mu Číňan
Patrik mal najmä v detstve problémy s tým, že vyzerá inak. „Sme na Slovensku, takže je pochopiteľné, že sa mi ušli nejaké nepríjemné poznámky. Deti na mňa vykrikovali, že som Číňan. Ja som to však bral s nadhľadom a nikdy som sa kvôli tomu nepobil. Som mierumilovný človek a tvrdím, že sme si všetci rovní,“ povedal Patrik.
