Juraj Lupták bol od dvanástich rokov v detských domovoch. Chodil do osobitnej školy, banícke učilište nedokončil. Pracoval ako pastier oviec, závozník a pomocný robotník. Od 17 rokov pil alkohol, čistiaci prostriedok na okná. Príležitostne pracoval na stavbách, vypomáhal aj ako pastier. Bol viackrát súdne trestaný a väznený. Do dejín zločinu sa zapísal ako zlodej, násilník a napokon trojnásobný vrah, ktorý odvisol na šibenici. Bol predposledným vrahom popraveným na Slovensku.
Lupták si svoje obete vyberal náhodne, ale miesta vrážd mal dobre vytipované. Dopredu si premyslel aj všetky únikové cesty. Staral sa aj o to, aby na jeho odeve neostali žiadne stopy a raz si to oblečenie dokonca i vypožičal.
Pri prvej vražde v máji 1978 na lesnom chodníčku pri Banskej Bystrici zozadu zaútočil na mladú ženu (20. Zaškrtil ju, znásilnil a z kabelky jej ukradol 500 korún.
O štyri roky neskôr na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici opitý okenou a vínom zavraždil ďalšiu obeť - 15 ročné dievča. Obeti ukradol hodinky, náušnice a batoh.
O ďalší mesiac takmer v centre mesta, pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru v tme za budovou úradu trpezlivo vyčkával na nejakú mladú ženu. Keď prišla vrhol sa na ňu zozadu a začal ju kameňom mlátiť po hlave. Surovo ju bil až kým nestratila vedomie, ale neznásilnil ju, pretože mala práve menštruáciu. Žena sa po chvíli prebrala. Lupták ju dobil na smrť, ukradol jej náušnice a ušiel. Nezvyčajnosťou tretej vraždy ja fakt, že dievča krátko pred zavraždením z plasteliny vemodelovalo tvár škaredého muža s tým, že je to jej smrť. Mnohí v tvári spoznali samotného Luptáka.
Tretia vražda, ktorá sa odohrala takmer v centre Banskej Bystrice, vyvolala v meste paniku. Ženy sa niekoľko mesiacov báli vyjsť samé na ulicu, pokým podozrivého z vrážd nechytili.
Lupták, hoci ledva dokončil osobitnú školu, dokázal oklamať detektor lži, čo bolo pre odborníkov nepochopiteľné. Navyše dokázal predpovedať počasie. skončil na šibenici, vtedajší prezident Husák mu milosť neudelil.
