Mala umierať v náručí Old Shatterhanda, herca Lexa Barkera, do ktorého bola Nšo-či zamilovaná. To, že bude hrať túto postavu, vedela Marie už od svojich siedmich rokov, keď jej otec každý večer pred spaním čítal príbehy Karla Maya. Jej sen sa nakoniec splnil.
Mayovky milova od detstva
Marie Versini sa narodila 10. augusta 1940 v Paríži. Jej otec bol pôvodom z Korziky, čo jej prinieslo exotický vzhľad. Keď bolo Marii šesť, otec jej priniesol z Nemecka knihu Winnetou a každý večer jej z nej čítal. Postavu Nšo-či si vyskúšala prvýkrát ako sedemročná na svojej narodeninovej oslave, keď mala na sebe indiánsky kostým. "Už vtedy som vedela, že ju chcem hrať. Moje sny sa vyplnili. Nakrúcanie v Chorvátsku s Lexom Barkerom a Pierrom Briceom bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Vtedy som si neuvedomovala, aký bude tento film úspešný a že jeho sláva potrvá dodnes," povedala Marie v rozhovore pre nemecký denník.
V roku 1954 získala bakalársky titul na Moliérovom gymnáziu v Paríži. O dva roky neskôr sa už usmievala na fotkách v magazíne Elle. Následne ju pozvali do divadla Theatre Antoine, kde získala postavu L´Ombre v hre od spisovateľa Juliena Greena. Vďaka účinkovaniu v tejto hre sa spriatelila s veľkou filmovou hviezdou Gérardom Philipom a vo svojich sedemnástich rokoch sa stala najmladšou členkou parížskeho divadla Comedie Française. Získala hneď niekoľko hlavných rolí, veľký úspech zaznamenala ako Júlia v Shakespearovej hre Rómeo a Júlia.
Ako nezabudnuteľná láska Old Shatterhanda vo filme Winnetou.
Nšo-či jej zmenila život
Počas účinkovania v divadle však odbiehala aj k filmu. Keď jej to zakázali, radšej z divadla odišla. Svoju prvú rolu získala ako 16-ročná vo filme Mitsou und die Männet. V roku 1960 nadviazala spoluprácu s Eddiem Constantinom a zahrala si vo westerne Junge, mach Dein Testament. Potom prišiel film, ktorý Marii zmenil život. Na filmovom festivale v roku 1963 v Berlíne ju producent Horst Wendlandt angažoval do úlohy Winnetouvej sestry Nšo-či. Prakticky za noc sa z nej stala hviezda. Jej tvár sa objavovala na titulných stranách známych časopisov a aj v mládežníckom titule Bravo. V roku 1965 ju čitatelia zvolili za najobľúbenejšiu herečku a odniesla si zlatú sošku Otto. Toto ocenenie sa vraj dá porovnať s Oscarom. Sošku vyhrala ešte trikrát.
Ďalšie roly v mayovkách prišli v roku 1964 - Žut, 1965 - Divokým Kurdistanom a V ríši strieborného leva a 1966 - Old Firehand. Kostým Nšo-či si obliekla ešte v roku 1971, keď spolu s Pierrom Briceom a Lexom Barkerom vystupovali v slávnej Rudi Carell Show.
Marie Versini vyrába indiánske tričká.
Najväčším šťastím je manželstvo
Marie Versini však nehrala iba v mayovkách, ale aj v desiatkach iných filmov. V roku 1964 stelesnila talentovanú klaviristku Kláru Schumann vo filme A la recontre de Robert Schumann. V roku 1974 sa vydala za svoju dlhoročnú lásku Pierra Vialleta, s ktorým sa zoznámila v roku 1961. V lete spolu žijú v Paríži a zimu trávia na ostrove Ré v Atlantiku. Dnes sa Marie venuje predovšetkým výrobe tričiek s indiánskym motívom, pravidelne sa zúčastňuje na stretnutiach fanúšikov mayoviek. "Pre mňa je najväčším šťastím manželstvo, ktoré trvá už viac ako 30 rokov. Byť zdravá a robiť to, čo ma baví, je to najviac," prezradila Marie.
V roku 2002 začala písať autobiografiu. Kniha s názvom Ich war Winnetous Schwester vyšla o rok neskôr. Spomienky ponúkajú cestu do najkrajších filmových čias. V knihe si zaspomínala aj na osudové stretnutie s Lexom Barkerom, na režisérov alebo nebezpečné nakrúcanie v Čiernej Hore a Chorvátsku. Marie naznačila, že prvý filmovací deň bol pre ňu veľmi emotívne ťažký. Jednotlivé scény sa nakrúcali striedavo a nie v poradí.
