Staršiu generáciu seriál 30 prípadov majora Zemana dokáže dodnes nahnevať komunistickou propagandou. Mladší ľudia, ktorí nepoznali totalitu na vlastnej koži, ho však väčšinou považujú za takmer kultový. Všetci sa zhodujú, že je to šikovne nakrútený seriál, nechýba mu napätie ani akcia. Prinášame najzaujímavejšie informácie, príbehy a spomienky hercov.
Prečo sa v prvej polovici sedemdesiatych rokov začal v socialistickom Československu nakrúcať taký nákladný a zo všetkých stránok veľkorysý seriál? Vlastne to bolo na objednávku vedenia komunistickej strany. Tá mala už dokonca pripravený aj pracovný názov Prípady majora Horáka a obsah filmu bol "o práci Zboru národnej bezpečnosti od roku 1945 do súčasnosti".
Réžiu seriálu si v roku 1974 doslova vyprosil Jiří Sequens, ktorý argumentoval svojimi skúsenosťami zo seriálu Hříšní lidé Města pražského a tým, že cíti chuť aj silu zvládnuť takúto úlohu. Nezaváhali ani dve desiatky spisovateľov a scenáristov. Nikomu neprekážalo, že budú musieť oslavovať často spornú činnosť ministerstva vnútra, Zboru národnej bezpečnosti a neslávne známej Štátnej bezpečnosti.
Súdruhovia schvaľovali scenáre a hocikedy i niečo pripisovali. Všetkých 30 dielov bolo dokončených v roku 1979 a stali sa najrozsiahlejším projektom Československej televízie.
Zakázaný v demokracii?
Seriál dodnes vzbudzuje rozpaky pokiaľ ide o komunistickú ideológiu. Naopak diskusia nie je o jeho kvalitách režisérskych, hereckých ani scenáristických. Pokiaľ ho berieme ako detektívku so sympatickým vyšetrovateľom, nič proti nemu.
V roku 2004, keď ho začala v Česku vysielať televízia Prima, sa však major Zeman dostal opäť na políciu. Teda obrazne, pretože sa začalo vyšetrovať, či jeho vysielanie nie je trestný čin. Nakoniec sa všetko vyriešilo tým, že sa od štvrtého dielu začal dávať pred vysielaním na obrazovku text, že seriál bol nakrútený ako oslava praktík komunistickej polície.
O tragických osudoch hercov zo seriálu si prečítajte v Novom Čase Nedeľa.
