Koniec mečiarizmu na Slovensku: Zbohom, Vlado!

Neúspech ĽS-HZDS, jednej z najstarších politických strán v novodobej histórii Slovenska, ktorá v 90. rokoch vyhrala trojo parlamentných volieb, naznačovali už predvolebné prieskumy. Pod zisk iba 4,32 percenta hlasov v sobotnom hlasovaní sa podpísala strata voličskej základne, ktorú tvorili najmä starší voliči, a odlev časti sympatizantov k Smeru-SD premiéra Roberta Fica

VIDEO: Mečiarovo posledné vyjadrenie pred uzatvorením volebných miestností, potom sa už novinárom vyhýbal

Predseda hnutia Vladimír Mečiar sa medzi novinármi po zverejnení priebežných výsledkov neukázal. Podľa predsedu republikovej rady ĽS-HZDS Mariána Klenka Mečiar analyzuje výsledky volieb a vyjadrí sa k nim, "keď príde vhodná chvíľa". Kedy nastane, to upresniť nevedel. "ĽS-HZDS neprehrala, prehralo Slovensko," vyhlásil Klenko.

Mečiar tak po dvoch desaťročia vo vysokej politike definitívne skončil. Kedysi najvýraznejšia tvár slovenskej politiky, označovaná svojimi prívržencami za otca samostatného Slovenska, sa už raz so slovenskou politickou scénou lúčila, a to dojemnou piesňou po neúspechu strany vo voľbách v roku 1998, keď nedokázala zostaviť vládu. "S pánom bohom idem od vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z vás". Nakoniec sa mu podarilo naplno vrátiť do politického diania, dvere do neho mu pred štyrmi rokmi otvoril Fico ako predseda víťaznej strany.

VIDEO: Takto sa lúčil Mečiar v roku 1998

90.roky: Nútený odchod z premiérskeho kresla a víťazný návrat

História ĽS-HZDS siaha do roku 1991, keď sa v rámci revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu sformovala názorová platforma Za demokratické Slovensko. Mečiarov nútený odchod z postu predsedu vtedajšej slovenskej vlády znamenal začiatok samostatnej éry HZDS s dominantným postavením predsedu.

Prvý volebný úspech zaznamenalo HZDS v parlamentných voľbách v roku 1992, keď získalo viac ako 37 percent hlasov. Výrazný náskok strany pred ostatnými politickými súpermi znamenal návrat Mečiara do kresla premiéra. V priebehu niekoľkých mesiacov sa novozvolený predseda vlády dohodol so svojim českým náprotivkom Václavom Klausom na rozdelení Československa.

Hnutie dominantného Mečiara poznačili už krátko po jeho vzniku vnútorné rozpory, ktoré stranu sprevádzali počas jej celej jeho doterajšej histórie. Po odchode niekoľkých poslancov z HZDS v marci 1994 skončil Mečiar nedobrovoľne v opozícii, aby o pár mesiacov na to vyhral ďalšie parlamentné voľby a zostavil koalíciu so Slovenskou národnou stranou a Združením robotníkov Slovenska.

Najväčšie medzinárodné aféry a zahraničná izolácia

Nasledujúce štvorročné pôsobenie HZDS vo vláde charakterizovali vyhrotené vzťahy s opozíciou a vtedajším prezidentom Michalom Kováčom, ktorý bol v minulosti členom hnutia. Mečiarovu vládu sprevádzali početné škandály, k najzávažnejším aféram patril únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska, tragická smrť svedka únosu Róberta Remiáša či protiústavné zbavenie mandátu neposlušného poslanca Františka Gauliedera. Zahraniční politici vyčítali kabinetu zneužívanie tajnej služby či netransparentnú privatizáciu, krajina bola vylúčená z integrácie do Európskej únie a NATO.

HZDS napriek početným škandálom zvíťazilo aj v tretích parlamentných voľbách v roku 1998, kabinet však nezostavilo a skončilo v opozícii. Opozičnou politickou stranou zostalo napriek víťazstvu aj po voľbách v roku 2002, keď sa jej volebný výsledok prepadol pod hranicu 20 percent.

Jazýček na váhach a návrat do vlády

Nasledujúce voľby do Národnej rady v roku 2006 zase potvrdili dlhodobý pokles popularity medzičasom premenovaného Mečiarovho hnutia na ĽS-HZDS. Strana však pri zostavovaní vlády zohrala úlohu pomyselného jazýčka na váhach a pomohla víťazovi volieb - Smeru-SD - získať v Národnej rade pohodlnú väčšinu.

Štvorročné pôsobenie ĽS-HZDS vo vládnej koalícií sa nezaobišlo bez škandálov. Opozícia a médiá kritizovali najmä aktivity nominanta strany Štefana Harabina v kresle ministra spravodlivosti alebo predsedu Najvyššiu súdu či podozrivé prevody v Slovenskom pozemkovom fonde. Tie boli aj dôvodom nedobrovoľného odchodu Miroslava Jureňu z postu ministra pôdohospodárstva, ktorý patril ĽS-HZDS. Pôsobenie v úrade predčasne ukončili aj jeho nástupcovia; Zdenku Kramplovú i jej nasledovníka Stanislava Becíka stiahol po sporoch samotný Mečiar.

Stranu počas pôsobenia v súčasnej vláde opustili jej viacerí dlhoroční členovia. Po trnavskom županovi Tiborovi Mikušovi od Mečiara odišla aj jeho blízka spolupracovníčka Kramplová; neskôr ĽS-HZDS vylúčilo zo svojich radov dlhoročného poslanca Milana Urbániho. Mikuš a Urbáni s Kramplovou založili vlastné strany, s ktorými sa neúspešne pokúsili dostať do parlamentu.

Výsledky HZDS v parlamentných voľbách v rokoch 1992 - 2010

* HZDS kandidovalo v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska

VIDEO: Počas našej nedávnej návštevy, keď nám ukázal vilu Elektru, Mečiar zvonil na zvonec