Hawking prišiel stromi teóriami, ako cestovanie v čase uskutočniť. Stačí vedieť zväčšiť červiu dieru, dostať sa do stredu galaxie alebo cestovať v ultrarýchlom vesmírnom plavidle.
Spomalený čas v strede galaxie
Jeden zo spôsobov cestovania v čase poskytuje iba cestu do budúcnosti. Stačí sa priblížiť k veľmi ťažkému objektu. Vedci si totiž myslia, že čím je vesmírne teleso ťažšie, tým pomalší je okolo neho čas. Najťažšie teleso v našej galaxii je pritom jej stred. Ten obsahuje jediný bod zrútený vo svojej vlastnej gravitácii, ktorá v jednom jedinom malom bode obsahuje hmotu vážiacu ako štyri milióny Sĺnk. Gravitácia okolo stredu našej galaxie je dokonca taká silná, že jej neunikne ani okolo prechádzajúce svetlo. Kvôli tomu sa objekt v strede našej galaxie nazýva čierna diera. „Takáto čierna diera má pozoruhodný účinok na čas, spomalí ho oveľa viac než čokoľvek iné v našej galaxii,“ hovorí Hawking. Pokiaľ by sme sa dostali bližšie k čiernej diere uprostred našej galaxie, zostali tam päť rokov a vrátili sa späť, ľudia na Zemi by neboli starší o päť rokov, ale napríklad o desať. Problém tohto spôsobu cestovania v čase je ten, že stred galaxie je od zeme vzdialený 26-tisíc svetelných rokov. To znamená, že pokiaľ by ľudia vedeli lietať rýchlosťou svetla, dostali by sa tam až za 26-tisíc rokov.
Rýchlou raketou do budúcnosti
Posledný spôsob cestovania v čase je pomocou vesmírneho plavidla, ktoré by bolo schopné priblížiť sa rýchlosti svetla. „Verte tomu alebo nie, cestovanie blízko rýchlosti svetla vás presunie do budúcnosti,“ tvrdí Hawking. Za všetko môže jednoduchý zákon. Nič vo vesmíre totiž nemôže prekonať rýchlosť svetla. A aby sa tento zákon vo vnútri rýchleho plavidla neporušil, spomalí sa čas na jeho palube. Posádka však nič nespozoruje a bude sa jej zdať, že čas beží ako predtým. Na Zemi však budú namiesto hodín ubiehať rovno celé roky. „Predstavte si, že plavidlo opustí stanicu prvého januára v roku 2050. Potom bude sto rokov krúžiť okolo Zeme, až sa konečne zastaví na Nový rok v roku 2150. Vo vnútri plavidla sa ale čas tak veľmi spomalí, že pasažieri budú starší iba o týždeň,“ vypočítava známy vedec. Najrýchlejšie plavidlo so živou posádkou bolo zatiaľ Apollo 10, ktoré cestovalo rýchlosťou zhruba 40-tisíc kilometrov za hodinu. Rýchlosť svetla je však 1080 miliónov kilometrov za hodinu a aspoň sa jej priblížiť bude ešte dlho trvať.
Cestovanie pomocou červej diery
Podľa Stephena Hawkinga nič nie je rovné a hladké. Na všetkom sa dajú nájsť diery, trhliny a ďalšie nerovnosti. „Drobné trhliny, záhyby a póry sú i v čase,“ tvrdí Hawking a pokračuje: „Ďaleko za tými najmenšími veľkosťami, dokonca menšími, než sú molekuly a atómy, sa dostaneme k miestu s názvom kvantová pena. A práve tam existujú drobné červie diery, čo sú tunely spájajúce dve rôzne miesta a dva rôzne časy.“
Problém je, že spomínané drobné červie diery sú také malé, že cez ne neprejde žiadny objekt. Hawking si však myslí, že by jedného dna bolo možné diery zväčšiť, aby nimi prešiel napríklad aj človek. Apotom by nastali dve možnosti: Buď by červia diera presunula človeka v priestore ďaleko od Zeme, alebo by sa človek nepresunul v priestore, ale v čase.
Háčik je však v tom, že zväčšená diera by vydržala iba zlomok sekundy apotom by navždy zanikla. Ale ani to neodradilo Hawkinga od toho, aby urobil pokus ausporiadal párty pre cestovateľov v čase z budúcnosti. Na večierok mu však nikto nedorazil.
