Známy výtvarník a sochár Fero Guldan to skutočne vyriešil po svojom. Postavil si recyklovaný dom takmer za babku. Žije tam s rodinou a nevie si to vynachváliť.
Guldan je známy nielen svojimi dielami, ale aj tým, že recykluje takmer všetko, čo mu príde pod ruky. Na pozemku nad Svätým Jurom vo viniciach má toho nazvláčaného požehnane. A to aj napriek tomu, že je zástancom minimalizmu.
Menej peňazí, viac slobody
Dom, v ktorom Fero Guldan žije so svojou ženou Evou a dcérou Irenkou (6), si postavil svojpomocne a ako sa hovorí "za pár šupiek". Je totiž recyklovaný a suma na projekte z roku 2002 je 19 600 Sk (650,60 €) bez inštalácií a radiátorov. Tie neskôr kúpil v akcii. Pri stavbe využil kameň z miestnej runy, ktorý mu príroda ponúkala priamo na pozemku a materiál, ktorý už doslúžil a s najväčšou pravdepodobnosťou by skončil niekde na smetisku. Podľa umelca je to však neúcta k remeslu. „Princíp stavby spočíva v tom, že používaním druhoradých vecí môže byť pre človeka v istom zmysle oslobodzujúce. Je to lacnejšie, nemusíte splácať hypotéky, ani sa naháňať v zamestnaní, aby ste zarobili čo najviac,“ hovorí Guldan, ktorý svoju slobodu spája s prírodou a pohľadom na široké okolie. "Výhlad je kategória sama osebe," dodáva.
Namiesto steny okná
Poľná cesta k pozemku, ktorý Guldan kúpil ešte v 80. rokoch, vedie pomedzi vinohrady, asi tri kilometre od Svätého Jura. „Pôvodne som tam umiestnil plechovú búdu, ktorá kedysi slúžila ako sklad pre stavebniny. Znútra bola obložená sololitom a hobrou, ale nakoniec záhadne vyhorela. Zostala len plechová konštrukcia a dnes je z nej kuchyňa. V otvoroch vyrezaných do plechu som osadil štvoro dverí a štvoro okien, ktoré sme kúpili v bazári ešte aj so žalúziami,“ dodáva Guldan.
Aj ďalšiu časť budovy tvoria predovšetkým okná, ktoré sú náhradou za steny. A tak sa nemožno čudovať, že jedno z nich vedie z izby rovno do kúpeľne. „Na strop išlo päť drevených trámov a krov je zasa z lešenárskych rúrok zo scény ku kabaretu Bratislavská káva, ktorý sa robil pre STV a ja som ich dostal namiesto honoráru. Do podkrovného muriva som zabetónoval PET fľaše, aby som ho odľahčil. Zopár sklenených fliaš je zamurovaných aj v niektorých stenách,“ hovorí Guldan.
Ako v skleníku
Za obytnou časťou je šopa, ktorá funguje ako ateliér a veranda. Jej obvod tvoria sklenené dvere, ktoré vyradili v bývalom Avione, keď ich menili za plastové. V lete veranda slúži na stolovanie, posedenia s priateľmi a výborne sa v nej darí aj paradajkám a paprikám. Vonkajšie steny sú sčasti obložené keramikou. „Sú to zvyšky obkladačiek z kúpeľňových štúdií, ktoré ich po expozícii vyhadzujú. Na vonkajších múroch som nimi nahradil omietku. Funkcionalistická architektúra má svoju funkciu, nielen estetiku. Recyklovanie je nadstavba a minimalizmus niečo, ako byt imúnny proti vonkajšiemu stresu...“
Vaňa aj pisoár
Aj kuchynská linka je z bazára a spolu s farbou, ktorou ju domáca pani natrela, ju vyšla na 11 €. Okrem niekoľkých elektrospotrebičov sa v kuchyni nachádza dokonca aj umývačka riadu. Za kuchyňou je splachovacie WC s pisoárom, darček od kamaráta a kúpeľňa s vaňou zo záhrady. Za ňou je izba s klavírom a na poschodí izba s balkónom pre dcérku Irenku. Zárukou pohodlného života je vodovod z vlastnej studne, kotol na kúrenie, ktorý vyhrieva štyri radiátory, dve rebrové rúry z bazára a bojler na teplú vodu, ktorý je v lete napojený na slnečný kolektor.
Kozy, sliepky, prasatá
Pri stavbe domu išlo o minimalizovanie nákladov na stavebný materiál a prevádzkové náklady. Rodina platí len za elektrinu a drevo na kúrenie. V rozsiahlej záhrade spásajú výhonky mladej trávy dve kozy, pobehujú tam sliepky s kohútom a natešený pes, ktorý je najdúchom. Do chlieva, kde nocujú sliepky a kozy, pribudnú onedlho tri prasiatka. „Už sme im aj mená vybrali. Bude to Robko, Vladko a Janko,“ dodáva s úsmevom pani Eva.
