TASR pri príležitosti tohto dňa prináša exkluzívny rozhovor s premiérom SR Robertom Ficom, ktorý sa touto tematikou mimo iného zaoberal aj vo svojej publikácii s názvom Trest smrti.
Aký je váš osobný pohľad na zrušenie trestu smrti?
Zrušenie trestu smrti je európskou záležitosťou a dnes nemá žiadny význam na túto tému diskutovať. Slovenská republika sa zaviazala, že bude rešpektovať záväzky z príslušných medzinárodných dohovorov, preto akékoľvek úvahy o návrate k trestu smrti sú bezpredmetné. Na takomto kroku by sa musela dohodnúť celá Európa, čo vôbec neprichádza do úvahy.
Má zrušenie trestu smrti za následok zvýšenie mimoriadne závažných trestných činov, za ktoré bolo možné túto najvyššiu formu trestu v minulosti uložiť?
Na túto tému sa vedie množstvo odborných diskusií. Sú dôkazy, ktoré potvrdzujú, že zrušenie trestu smrti viedlo k nárastu násilných trestných činov. Zároveň sú ale aj dôkazy, ktoré potvrdzujú, že jeho zachovanie malo takzvaný kriminalizačný efekt a teda viedlo to tiež k nárastu násilných trestných činov. Pokiaľ by ľudstvo malo presvedčivý argument, že trest smrti je efektívny, tak by sa s ním krajiny určite nelúčili. Keďže takýto dôkaz neexistuje, naďalej pretrváva skepsa v efektivitu a účinnosť tohto trestu.
Mal trest smrti podľa vášho názoru preventívny účinok?
Aj na túto tému bolo množstvo prieskumov a veľmi serióznych vedeckých výskumov. Spomenul by som jeden z 50. rokov zo Spojených štátov amerických (USA), kde sa preukázalo, že jedna medializovaná poprava mala za následok o sedem až osem vrážd menej. Američania týmto potvrdili, že naozaj preventívny účinok trestu smrti existuje a o tento prieskum sa často opierajú aj justičné orgány USA. Pripomínam však, že krátko nato boli vykonané ďalšie rôzne prieskumy a výskumy, ktorých cieľom bolo spomínaný výskum znemožniť alebo dostať ho do nejakej relatívnej podoby a tento opak aj potvrdili. Opakujem, neexistuje dôkaz, ktorý potvrdil jednu alebo druhú stránku trestu smrti.
Je podľa vás doživotné väzenie dostatočnou formou trestu pre viacnásobných vrahov? Nie je takáto forma trestu pre štát zbytočne príliš nákladná? Neuvažuje sa aj o zrušení doživotného trestu a aplikovaní iba maximálne 25-ročnej trestnej sadzby?
Po zrušení trestu smrti na začiatku 90. rokov sme prešli na doživotný trest odňatia slobody. Vyvoláva množstvo otáznikov, dokonca mnohí tvrdia, že je aj prísnejší a nehumánnejší ako je trest smrti. Rešpektujme ale situáciu v Európe. Trest smrti nemáme a jediná alternatíva k nemu môže byť doživotný trest odňatia slobody. Naozaj sú niekedy v praxi páchatelia, ktorí si nezaslúžia, aby boli prepustení z väzenia a ktorí musia byť izolovaní celý život. Preto doživotný trest odňatia slobody má určite svoje opodstatnenie.
"Učitelia demokracie" v USA majú zavedený a uplatňujú trest smrti v 38 štátoch. Podľa vášho názoru je takéto riešenie správne?
USA majú svoju vlastnú trestnú politiku. Uznávajú úlohu trestu smrti, tak napríklad ako aj v Japonsku, ktoré je rovnako demokratickou krajinou. Je treba tieto štáty rešpektovať. Nie sú súčasťou európskych systémov ochrany ľudských práv. Európa sa však podľa mňa s trestom smrti natrvalo rozlúčila.
Premiér Fico: S trestom smrti sa Európa už rozlúčila
V roku 2007 vyhlásila Rada Európy 10. október za Európsky deň proti trestu smrti.