Pestrofarebný život čaká už hneď pri brehu v plytkej vode - ryby, slimáky, huby, hviezdice, kraby, sasanky... V hlbšej vode, kam sa dostanú iba potápači, je život ešte bohatší - na niektorých miestach sú aj nádherné koraly.
Čaká tam na nich podmorská krása - pestrofarebné rybky, huby, slimáky, hviezdice, raky... Ale ako sa k nim dostať? Čo všetko potrebujete na bezpečné šnorchlovanie a potápanie? Poradí vám Slovák Ivan Kozic, ktorý na ostrove Krk trávi každé leto ako potápačský inštruktor.
Jadran má povesť najčistejšieho mora v Európe. A je to pravda, hoci silný turistický tlak a rastúci rybolov preriedili jeho podmorské bohatstvo. „Život
v Jadrane je dnes chudobnejší ako pred rokmi. Vídavam menej živočíchov...
Najmä chobotníc, ktoré sú vyhľadávanou pochúťkou, ubúda,“ hovorí Ivan Kozic. „Ale nie je to až taká tragédia, len treba poznať tie správne miesta.“
Podľa Kozica najviac rýb a živocíchov žije na skalách. „Chorvátske ostrovy a ich pobrežie sú bohatšie, je tam divokejšia príroda ako pri pevnine,“ dodáva.
DELFÍNY A ŽRALOKY
Pestrofarebný život čaká už hneď pri brehu v plytkej vode - ryby, slimáky, huby, hviezdice, kraby, sasanky... V hlbšej vode, kam sa dostanú iba potápači, je život ešte bohatší - na niektorých miestach sú aj nádherné koraly.
V Jadrane tiež bežne môžete natrafiť na delfíny. „Tých je tu plno. Veľakrát,
keď som viezol turistov, vyskakovali vedľa lode a robili veľký cirkus,“ smeje sa Kozic. Stretáva ich pri Krku, v okolí ostrovov Plavnik a Cres. „Pod vodou som však delfína stretol iba raz. Bol asi tak na 20 metrov, keď som sa chcel priblížiť, vždy sa posunul a nakoniec odplával,“ spomína slovenský potápač.
A čo je pravdy na tom, že v Jadrane nežijú žraloky? „Pôvodne tu nežili. Iba sa sem niekedy zatúlajú, keď sledujú väčšie lode, ktoré plávajú zo Stredomoria. Rybári tvrdia, že sem-tam sa nejaký objaví.“ Podľa Kozica však nie sú nebezpečné - väčšinou sú také dezorientované z toho, kam sa dostali, že hľadajú čo najkratšiu cestu domov do Stredomoria.
ŠNORCHLOVANIE ZADARMO
Ako môžete obdivovať podmorskú krásu Jadranského mora? Sú vlastne iba dve možnosti. Prvou je jednoduché šnorchlovanie s potápačskými okuliarmi a hadicou - šnorchlom, pri ktorom sledujete podmorský svet z hladiny. Druhá
možnosť je klasické potápanie - to je však vyhradené iba pre skúsených.
„Na šnorchlovanie toho veľa nepotrebujete a je to aj lacné,“ odporúča Kozic. Výstroj, teda okuliare a šnorchel, sa dajú kúpit už asi za 20 eur. Vhodné sú k tomu ešte plutvy a tenký neoprénový oblek, aby vám vo vode nebola zima. Táto rada je určená najmä tým, ktorí chcú vo vode stráviť denne niekoľko hodín.
Hoci je šnorchlovanie určené najmä na splývanie po hladine, dá sa pri ňom aj
potápať do väčších hĺbok. Napríklad, keď si chcete nejakú sasanku či ježka pozrieť zblízka. „Pred ponorom do hĺbky sa najprv rozdýchajte, potom zadržte dych, prelomte sa v páse, zdvihnite nohy a vlastnou váhou sa ponoríte. Samozrejme, pod vodou už nedýchate,“ radí Kozic.
POTÁPANIE PRE SKÚSENÝCH
Potápanie v Jadrane si už vyžaduje skúsenosti aj peniaze. Ten, kto sa chce
potápať, musí mať, samozrejme, kompletný výstroj. Tiež potrebuje doklad o absolvovaní potápačských skúšok. Pred ponorom si musí kúpiť chorvátsku povolenku, (necelých 14 €). „V Chorvátsku sa môžete potápať iba cez autorizované potápačské centrá,“ tvrdí inštruktor Kozic. Kto by to chcel robiť
na vlastnú päsť, riskuje vysokú pokutu.
Potápať sa neoplatí priamo v letoviskách niekde pri pláži. Treba ísť ďalej k útesom alebo na otvorené more. „Jednodenná plavba na lodi, spolu s naplnením dvoch kyslíkových fliaš a dvoma hodinovými ponormi, stojí 40 eur,“ vysvetľuje potápačský inštruktor a zároveň kapitán lode Kozic.
POZOR NA SKALY A POČASIE
Hoci Jadran je „malé“ more, môže byť rovnako nebezpečný ako veľký oceán.
Na čo si pri šnorchlovaní a potápaní treba dávať pozor? „Pri tejto činnosti st takí pohrúžení do toho, čo vidíte, že takmer nevnímate, čo sa okolo vás deje. A vtedy môže ísť o život,“ varuje slovenský potápač. Najmä, ak sa dostanete ku skalám, môžete sa udrieť do hlavy alebo sa na ostrých kameňoch škaredo porezať.
Druhým nebezpečenstvom sú lode a člny, ktorých je v sezóne na mori
plno. Tie nemusia šnorchlujúceho vidieť - preto Kozic radí, aby ste boli lankom priviazaní k nafukovacej bóji, ktoré dávajú na známosť, že ste vo
vode. Výstražné bóje používajú aj potápači.
Hrozbou je na mori náhla zmena počasia. „Niekedy sa strhne prudký vietor, ktorý miestni volajú nevera. Strháva vrcholky vĺn, nad vodou vznikne para, ktorá obsahuje veľa soli a vtedy sa plavec môže udusiť - nedýcha vzduch,
ale iba soľ. Takéto prípady sa tu už stali.“
JEDOVATÉ RYBY A JEŽKOVIA
Jedovatých rýb v Jadrane žije málo. Nebezpečná je najmä ryba pauk, ktorá leží pri dne a na chrbte a žiabrach má jedovaté ostne. „Táto ryba neútočí, ale keď na ňu stúpite, máte problém. Začnú vám meravieť končatiny. Vtedy treba čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc, niekedy však postačí ponoriť zranenú končatinu do horúcej vody.“
Väčšinu zranených turistov majú však na svedomí notoricky známi ježkovia. Ich krehké ostne sa zaryjú hlboko do nohy a zlomia sa. Vybrať sa dajú komplikovane pinzetou. „Je to veľmi nepríjemné poranenie. Rana sa totiž pri mori zle hojí, lebo ju neustále rozožiera soľ,“ opisuje Kozic.Tvrdí však, že Jadran je napriek tomu všetkému „mierumilovné“ more. Netreba sa ho báť, len treba mať rešpekt pred silou prírody.
ŠNORCHLOVANIE: RADOSŤ ZA PÁR EUR
- Na šnorchlovanie potrebujete potápačskú masku, ktorá udržiava vodotesný vzduchový priestor pred očami a hadicu na dýchanie. Komplet sa dá zohnať už za približne 20 eur. Vhodné sú aj plutvy, neoprénové „papučky“, či dokonca celý oblek.
- Plavecké okuliare nie sú na šnorchlovanie v žiadnom prípade vhodné.
- Masku si vyberte podľa jej tesnosti a pohodlnosti. Skúšku tesnosti urobte
na suchu tak, že si masku priložíte na tvár a jemným vdýchnutím (podtlakom) otestujete jej tesnosť. Problém môžu mať ľudia s fúzmi či bradou - vtedy maska zle tesní.
- Plastická trubka - šnorchel, by nemala byť dlhšia ako 48 cm a priemer by mal byť 25 mm. S inými rozmermi sa zle dýcha. Existujú typy s rôznymi ventilmi, ktoré lepšie odvádzajú vodu.
- Pred nasadením masky ju opláchnite dobre vo vode, aby sa nerosila.
- Pri šnorchlovaní je dôležité vedieť správne „vylievat“ masku - teda z nej dostať vodu, ktorá sa tam po čase naleje. Robí sa to s hlavou ponorenou pod vodou a snažte sa ju mať vo vertikálnej polohe. Najprv urobte hlboký nádych, oboma rukami pritlačte horný okraj masky a prudko vydýchnite nosom. Voda musí uniknúť spodným okrajom masky.
- Tiež je potrebné zvládnuť vyfúknutie vody zo šnorchla. Pred ponorením urobte hlboký nádych a pri dosiahnutí hladiny šnorchlom prudko vydýchnite.
