Štvrtý koaličný partner, ktorým je strana Sme rodina, je na vážkach. „My sme určite za to, aby sa nejakým spôsobom pomohlo rodinám, avšak otázka je, z čoho by sa to financovalo, keďže tých možností nie je nejako veľa na financovanie takejto sumy peňazí. Takže mala by byť odborná debata o tom, odkiaľ tie peniaze zobrať, keďže sa bavíme o niekoľkých miliardách eur, ktoré by bolo treba vynaložiť na takúto masívnu podporu rodín,“ povedal predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský s tým, že očakáva od ministra financií, že príde s nejakým konkrétnym návrhom, o ktorom sa budú baviť na koaličnej rade.
Hlas hovorí o útoku na najslabších
Opoziční poslanci zo strany Hlas, ktorej šéfuje Peter Pellegrini, hovoria, že rodičov treba podporiť, no zvyšovanie DPH absolútne odmietajú. „Zvýšenie DPH o päť percentuálnych bodov je útokom na najchudobnejších a najslabších, na všetkých ľudí, ktorí najväčšiu časť svojho príjmu minú na nákup potravín či iných základných životných potrieb. V situácii, keď je obrovská časť obyvateľov ekonomicky ťažko zasiahnutá následkami pandémie, by takéto zvýšenie DPH malo katastrofálny dosah na množstvo ľudí na Slovensku,“ povedala nám Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Macíková.
Ozvala sa aj Slovenská živnostenská komora, ktorá tvrdí, že by išlo o jednosmerný lístok do pekla. „Zvyšovanie DPH môže navrhnúť iba človek, ktorý nerozumie financiám. Zvýšená DPH poškodí ekonomiku a znemožní konkurenčnú stabilitu,“ skonštatovali. Podľa analytičky FinGo.sk Lenky Buchlákovej by zvýšenie DPH na 25 % mohlo zvýšiť ceny tovarov o viac ako 2,5 %. Tvrdí, že ak by Slovensko pristúpilo k zvýšeniu daní, robilo by presný opak toho, čo iné krajiny v čase pandémie. Pritom slovenskí podnikatelia v reštauračných a stravovacích službách dlhodobo bojujú za nižšie dane.
Priemernú rodinu by to stálo 50 až 100 eur mesačne
Jozef Mihál, odborník na dane a exminister práce SaS
- Fandím tomu, aby sa rodinám s deťmi pridalo, ale musíme si uvedomiť, v akej sme situácii. To sa nedá, že vystrelím nejaký status na facebooku. Štátny rozpočet je v deficite a po pandémii bude ešte vo väčšom, takže v tomto čase zvyšovať prídavky na deti je síce pekné a ľúbivé, ale bude to niečo stáť. Naozaj by sa musela zvýšiť sadzba dane a to by znamenalo, že časť obyvateľov by si mohla zo svojho platu nakúpiť menej tovarov a služieb ako doteraz. Ceny by totiž išli hore, obchodníci by to museli premietnuť do cien.
Zvýšenie DPH o 5 %, čo bude znamenať pre priemernú slovenskú rodinu nárast výdavkov okolo 50 až 100 eur mesačne, to si treba naozaj dobre zvážiť. Na druhej strane chcem pripomenúť, že prídavky na deti dostávajú aj rodiny, kde je príjem na úrovni tri- až štyritisíc eur mesačne. A tieto rodiny určite nepotrebujú navýšenú dávku. Môžeme dúfať, že dôjde k výraznému oživeniu ekonomiky po skončení pandémie. Odporúčal by som rok počkať na to, ako sa ekonomika vyvinie, a ak bude naozaj ekonomika oživená, tak už len ten vyšší nárast spotreby bude znamenať vyššie príjmy.
Podporu treba cieliť na rodiny ohrozené chudobou
Peter Goliaš, ekonóm a šéf inštitútu INEKO
- Ak by sa prídavky na deti zvýšili na 200 eur, znamenalo by to výrazné zvýšenie výdavkov. Predpokladám, že 2 miliardy ročne nie sú získateľný príspevok do štátneho rozpočtu z 25 % DPH a boli by potrebné ďalšie opatrenia. Vláda by mala cieliť podporu v rodinnej politike najmä na rodiny, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie plošne na všetky rodiny.
V riziku chudoby je na Slovensku okolo 20 % detí do 17 rokov, takmer tretina neúplných rodín s najmenej jedným dieťaťom a takmer 40 % úplných rodín s aspoň tromi deťmi. Cieliť by mali najmä na neúplné rodiny s deťmi a potom na úplné rodiny s aspoň tromi deťmi, pretože tam je najvyššia miera rizika chudoby. Čiže nie plošná podpora, lebo tú by dostali aj rodiny, ktoré nie sú ohrozené chudobou, a to by nebolo efektívne z pohľadu verejných výdavkov.
