Vyplýva to z výstupov medzinárodného projektu ConnectGreen, ktorý takéto kritické miesta mapuje. TASR o tom informovala Andrea Settey Hajduchová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko.
Odborníci odhalili 40 takýchto miest v Česku a 50 na slovenskej strane Západných Karpát. Keďže šelmy nie sú pri presunoch viazané hranicami štátov, experti tvrdia, že pre ochranu ich migračných trás je potrebná medzinárodná spolupráca. Jedným z takýchto území sú podľa expertov Kysuce.
Najdôležitejšie hraničné biokoridory, umožňujúce pohyb zveri do Čiech, Poľska a späť, prechádzajú cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou, a to v Skalitom a Svrčinovci. "Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa tu diaľnica. Navyše celé údolie je takmer súvisle zastavané. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny pre živočíchy," povedala Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.
Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR upozornil, že pripomienkovali pripravovaný návrh zákona o územnom plánovaní. "Je nevyhnutné, aby ochrana biokoridorov nebola boj, ale samozrejmosť," povedal.
Odborníci zvolili pre výskum štyri rôzne územia v celých Karpatoch. "Kľúčové je, aby sa naše dáta dostali vo všetkých štátoch do územných plánov. ČR môže byť inšpiráciou pre ostatných - od roku 2020 sú u nás migračné koridory veľkých cicavcov záväzným podkladom pre prípravu územných plánov všetkých stupňov a musí sa s nimi počítať," doplnil Martin Strnad z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.
Odborníci dodali, že projekt ConnectGreen vytvoril odborný podklad. Záležať podľa nich bude na tom, ako sa ho podarí vo všetkých karpatských krajinách premietnuť do praxe.
