Na takýto sprievod sa pred 35 rokmi prišla so svojou vtedy dvojročnou dcérkou Ivicou pozrieť aj Iveta Provazníková (59). Ani len netušila, že sa dostala do záberu jednému z fotografov.
„Môj muž bol na vojne a ja som sa vybrala s dcérou na chvíľu do mesta, ukázať jej alegorické vozy na prvomájový sprievod,“ zaspomínala Iveta s tým, že presné miesto, odkiaľ pozorovali ohromné kreácie, si už dnes, po rokoch nepamätá. Pravdepodobne stáli na Námestí SNP. Vtedy však nevedela, že sa ju s dcérkou na rukách podarilo zvečniť fotografovi. O rok neskôr však prišlo obrovské prekvapenie.
„Jedného dňa mi telefonoval švagor s tým, že moja fotka visí na nástenke v Slovnafte. Spočiatku som tomu neverila, pretože som vôbec netušila, že ma vtedy pred rokom niekto odfotografoval. Z fotky sa stal propagačný materiál k 1. máju,“ prezradila Iveta s tým, že jediný spôsob, ako sa k fotke mohol švagor v roku 1987 dostať, bolo ukradnúť ju z nástenky.
„K propagačným materiálom ste sa v tej dobe nedostali bežne, nedali sa kúpiť. Myslím, že raz som dokonca pre tieto materiály išla. Kancelária sídlila pri Prezidentskom paláci. V obale ste dostali zložku k 1. máju s dokumentmi a obrázkami, ktoré ste si mohli dať na nástenku alebo do kroniky,“ opísala Bratislavčanka s tým, že dodnes má propagačnú fotku umiestnenú na pamiatku na chladničke a stráži si ju ako oko v hlave.
Na sprievode premrzla
Na Sviatok práce však nemá najkrajšie spomienky a oslavy brala skôr ako povinnosť. „Dlhé roky sme museli ako malé deti chodiť do sprievodu, či sa nám to páčilo alebo nie. Boli sme len v tenkých svetríkoch alebo úboroch a takmer vždy sme totálne premrzli,“ dodala s tým, že aj jej mama mala zlú skúsenosť so sovietskymi vojakmi a v rodine neboli ani trochu naklonení socialistickému režimu.
Dnes už Sviatok práce nijako špeciálne neoslavuje. „Ak máme voľno, tak si s manželom veľmi radi vybehneme na výlet do Rakúska. Ak by sme tento rok mohli a bolo by teplo, určite by sme sa išli slniť na Neziderské jazero,“ zhodnotila na záver, ako by najradšej naložila s voľným dňom.
Sviatok práce
Uznesenie o oslavách Sviatku práce prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamiatku všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. V Chicagu vyšlo do ulíc 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Polícia 3. mája začala paľbu do robotníkov, pričom 6 osôb zabila a 50 ťažko zranila. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 deň pripadajúci na 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. V období socializmu boli v Československu podľa vzoru Sovietskeho zväzu spojené so sprievodmi.
