Oznámila to kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s tým, že pátrajú po troch ďalších osobách, ktoré sa pokúsili o útek, avšak podarilo sa ich už lokalizovať. Informovali o tom agentúry APA a AFP. Rozhodnutie na zadržanie desiatich ľavicových extrémistov evidovaných na zozname 200 ľudí, ktorých vydanie z Francúzska požadovalo Taliansko už roky, učinil prezident Macron. Tieto osoby vrátane dvoch žien boli v Taliansku uznané za vinné z obvinení z terorizmu a desaťročia sa skrývali vo Francúzsku, aby unikli väzobným trestom.
Medzi zadržanými je Giorgio Pietrostefani, bývalý šéf ľavicovoradikálnej skupiny Lotta Continua (Boj pokračuje), ktorá vznikla v roku 1969 v Turíne v rámci študentského a robotníckeho hnutia. Pietrostefani bol v Taliansku odsúdený na 22-ročný trest odňatia slobody. Štyria zo siedmich bývalých členov Červených brigád vo veku 63-77 rokov boli v Taliansku odsúdení na doživotie.
Bývalý francúzsky prezident François Mitterrand, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 1981-95, ponúkol v roku 1985 politický azyl všetkým teroristom z Talianska, ktorí svoje činy oľutovali, približuje APA. Nazval ich pritom "aktivistami", ktorým Francúzsko poskytlo ochranu z dôvodu, že talianske súdnictvo im pod vplyvom mimoriadnych protiteroristických zákonov údajne nezaistilo spravodlivé procesy. Táto politika sa stala známou ako Mitterrandova doktrína a desaťročia spôsobovala medzi oboma krajinami napätie. Spomedzi približne 140 exrémistov, ktorí túto možnosť využili, niekoľkí dodnes žijú v Taliansku.
Počas teroristických bombových útokov z obdobia 60.-80. rokov 20. storočia, známych ako "roky olova", prišli v Taliansku o život stovky ľudí. Červené brigády i neofašistické skupiny, ale aj tajná služba a mafia boli zapletené do politických násilností, akou bol bombový útok na milánskom námestí Piazza Fontana z 12. decembra 1969 (17 mŕtvych) či výbuch silnej bomby na hlavnej železničnej stanici v Bologni 2. augusta 1980, pri ktorom zahynulo 85 ľudí.
