Zmenila sa nejako dynamika vášho vzťahu po tom, čo sa skončila šou? Predsa len, predtým ste žili v bubline, prenasledovaní kamerami...
Tereza: Myslím, že sme boli od začiatku veľmi prirodzení a sami sebou. Aj tým, že sme sa poznali už pred obradom. Nemalo by význam niečo pred sebou hrať, snažiť sa nasilu tomu druhému zapáčiť. Bolo to medzi nami veľmi čisté a nemyslím, že by sme niečo hrali na kamery. Po pár dňoch sme navyše tie kamery ani nevnímali. A keď sa skončil experiment, myslím, že to je medzi nami čím ďalej, tým krajšie.
Milan: Presne tak. Ja musím za seba povedať, že zo začiatku boli kamery nezvyk, nevedel som, ako sa mám vyjadrovať, tváriť, no po jednom-dvoch dňoch to zo mňa spadlo a bol som sám sebou. A či už nás kamery brali alebo nie, snažili sme sa byť stále rovnakí.
Tereza: My sme takí nudní.
Áno, žiadna veľká telenovela z vás nebola.
Tereza: Ale keď idete na Maldivy, čo si tam budete robiť problémy? Podľa mňa každý normálny človek, aj keby mu ten partner bol nesympatický, tak si povie: Som v krásnej exotike, poďme si to užiť ako kamaráti.
Tereza, pomysleli ste si občas aj na toho vášho pôvodného ženícha, na Martina?
Tereza: Tým, že tam stál Milan, v tom momente to pre mňa bola uzavretá vec. Určite, že ma zaujímalo, koho mi pôvodne vybrali, šrotovalo mi to v hlave, bola tam silná zvedavosť. Potom som ho videla, povedala som si, že ok, je to sympaťák, ale život to chcel takto. Martinovi som cez sociálnu sieť napísala, že mu prajem všetko dobré a že verím, že naňho tiež niekde čaká láska, ale asi to takto malo byť. Vymenili sme si dve správy a to bolo všetko.
Milan, vám predchádzajúcu partnerku zobrala choroba, vážite si o to viac tento vzťah? Cítite, že osud sa vám to v Tereze snaží nejako vynahradiť?
Milan: Možno čiastočne... Bol som s ňou až do konca, s čistým štítom som mohol ísť ďalej. Ak by sa mi to stalo v dôchodkovom veku, tak neviem, či by som mal chuť s niekým ešte niečo nového zažiť. No teraz som vedel, že po nejakej dobe musím ísť životom ďalej. Mám za sebou životnú skúsenosť, vďaka ktorej som prišiel na to, aké hodnoty sú dôležité. Ale takúto stratu by som už nechcel prežiť znovu.
Pracujete ako stavebný akustik. Toto povolanie nie je bežnému človeku úplne známe. Čo presne robíte?
Milan: Mám na starosti priestorovú akustiku. Jednoducho povedané, v miestnosti by ste nemali počuť svoju ozvenu. Snažím sa spolu s architektom poskladať nejaké dizajnové prvky, drevené obklady, napríklad do kancelárií, kinosál či obradných siení, aby tam bolo príjemne, aby človek hovorené slovo alebo zvuky počul bez odrazu. Aj v uzavretých priestoroch by sa človek mal cítiť v tomto smere ako na lúke.
Stále spolu fungujete aj ako fitnestréner a jeho zverenkyňa? Pretože práve takto ste sa zoznámili...
Milan: Snažili sme sa o to, ale teraz som skôr manžel ako tréner.
Prečo?
Tereza: Lebo keď už s niekým žijete, je veľmi ťažké v takýchto veciach mať prirodzený rešpekt. Už viete, že si môžete trochu viac dovoliť, ten druhý vám to odpustí, lebo vás má rád. Na trénovanie je lepší cudzí človek, ktorému nemôžete povedať, že nie. Neznamená to ale, že Milana vo vzťahu nerešpektujem.
