Ukrajinské úrady sa rozhodli využiť opustenú uzavretú zónu okolo elektrárne na vybudovanie zariadenia, kde môže Ukrajina po dobu najbližších 100 rokov uskladňovať svoj jadrový odpad, píše AP.
V tejto krajine sú v súčasnosti v prevádzky štyri jadrové elektrárne a odpad vyváža do Ruska. Nové úložisko podľa AP ukrajinskej vláde umožní usporiť až 200 miliónov dolárov ročne.
Zelenskyj Černobyľ navštívil spoločne s Rafaelom Grossim, riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Ukrajinský prezident prisľúbil, že uzavretá zóna bude pretvorená na zónu "obnovy".
"Ukrajina nie je sama, má rozsiahlu podporu od partnerov," povedal.
Grossi v pondelok na Twitteri uviedol, že MAAE bude aj naďalej neúnavne pracovať v oblasti likvidácie jadrového odpadu a obnovy prostredia.
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky.
Agentúra Ukrinform uviedla, že v dôsledku úniku rádioaktívnych materiálov bezprostredne po výbuchu dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov, pričom 28 z nich počas roku 1986 zomrelo.
Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine, Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.
Rádioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska.
Štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni.
