Lenka študovala fyzioterapiu v Trnave na Strednej zdravotníckej škole a neskôr na vysokej škole v Piešťanoch. „Začínala som najprv v trnavskom futsale a potom som pôsobila v Spartaku pri mládeži,“ povedala na úvod. Keď pred časom ochorel jeden z trnavských fyzioterapeutov, vedenie klubu ju povolalo na sústredenie do Turecka, kde prvýkrát pripravovala hráčov A-tímu na zápas. Tam presvedčila o svojich schopnostiach a jedného dňa prišla od športového riaditeľa Spartaka Andreja Kostolanského ponuka na trvalú spoluprácu pri ligovom áčku.
„Okamžite som súhlasila a všetko ostatné išlo bokom,“ pokračovala Lenka, ktorá je odvtedy neoddeliteľnou súčasťou realizačného tímu. Napriek tomu, že je práca fzyzioterapeutky pri prvoligovom tíme náročná a veľakrát sa pracuje pod tlakom, nevymenila by ju za nič.
„Venujem sa zimným športom a joge, bicyklujem, behám, mám rada horolezectvo a turistiku. Fyzioterapia ma naučila vnímať pohyb ako privilégium, nie povinnosť,“ tvrdí Lenka, ktorá si pochvaľuje spoluprácu s ostatnými členmi tímu. „Od prvého momentu sa ma ujali úžasní ľudia. Stanovili sme si pravidlá a povinnosti, ktoré dodržiavame. Za veľa vďačím súčasnému trénerovi Michalovi Gašparíkovi a jeho asistentom, u ktorých som pred časom začínala pri mládeži,“ dodala Lenka Jurišičová.
Zranenia lieči, ale aj ich utŕži
Stará sa, aby sa hráči po zranení dali čo najskôr do poriadku, ale kto pomôže jej? „Raz som bola najvážnejšie zraneným členom nášho tímu. Chalanom sa ,podarilo‘ počas jednej procedúry zlomiť mi na troch miestach naraz nos. Ako odškodné som vtedy dostala čokoládu,“ spomína dnes už s úsmevom na nepríjemnú udalosť.
