Predtým než prokuratúra a obhajoba vypočuli posledného svedka, Chauvin na súde oznámil, že využije svoje ústavné právo a nebude vypovedať voči samému sebe. "Dnes uplatním svoje právo (na základe) piateho dodatku (ústavy USA)," povedal.
Jeho obhajca Eric Nelson sa svojho klienta opýtal, či rozumie tomu, že "štát ani súd nesmú jeho mlčanie považovať za prejav či náznak viny". Chauvin (45) potvrdil, že tomu rozumie.
Z videa nakrúteného okoloidúcou svedkyňou incidentu z 25. mája 2020 vyplýva, že Chauvin pri brutálnom zásahu presne deväť minút a 29 sekúnd kľačal Floydovi kolenom na krku napriek tomu, že sa opakovane sťažoval, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať a zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice. Polícia ho zadržala pre podozrenie z platby falošnou 20-dolárovou bankovkou.
Ak by sa Chauvin rozhodol vypovedať, mohol sa tak vystaviť neľútostnému výsluchu, pri ktorom by prokuratúra opakovane prehrávala video zo zatýkania a nútila by ho vysvetliť jeho konanie, analyzuje AP. Ochota vypovedať by však, na druhej strane, tiež dala možnosť porote vidieť jeho tvár bez rúška a odčítať tak akékoľvek náznaky ľútosti či pocitov viny, ktoré mohol cítiť.
Proces so Chauvinom, obvineným z vraždy, sa začal koncom marca. Po úvodných rečiach bola vyše dva týždne na rada obžaloba, ktorá tvrdila, že 46-ročný Floyd zomrel v dôsledku policajného zásahu. V utorok sa k slovu dostala obhajoba, podľa ktorej k smrti Floyda viedlo užívanie drog a problémy so srdcom.
Za vraždu druhého stupňa hrozí Chauvinovi, ktorý podľa obžaloby nedodržal policajné postupy, 40-ročné väzenie a za zabitie ďalších desať rokov. Je taktiež obvinený z vraždy tretieho stupňa, za čo je trestná sadzba až 25 rokov.
Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa a budú súdení. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.
Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
