Aký vzťah máte s Robertom Kaliňákom? Boli ste považovaný za jeho človeka.
- Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že ja nie som nikoho človek. Policajt, prokurátor alebo sudca nemôže byť niekoho človek. Policajt má byť zárukou spravodlivosti a nestrannosti. Na koho iného sa má obrátiť občan v núdzi? Predtým, ako som sa stal riaditeľom, som bol šéf inštruktor na ochranke. Je o mne známe, že som striktný a veľmi zásadový. Pre mňa boli, sú a budú na prvom mieste zákony a predpisy a ich striktné dodržiavanie. Politici prichádzajú a odchádzajú. Policajti, prokurátori, sudcovia a aj vojaci by mali ostávať. Ja som mal rýchly kariérny rast a dostal som hodnosť podplukovníka za ministra Lipšica. Slúžil som aj pod Pittnerom, Padom, Palkom, Sakovou. Ja som skladal služobnú prísahu a slúžil Slovenskej republike.
Vy ste pre únos museli odísť z čela Úradu. Ako vám to odôvodnili?
- Bral som to ako veľkú krivdu. Mám deti, manželku, rodinu. Pozeral som televíziu a vypol som zvuk, keď išli moje deti cez obývačku, aby nepočuli, aké škaredé veci hovoria o útvare, kde som bol riaditeľ. Je to necitlivé, keď pošpinia vašu profesionalitu, a o to nepríjemnejšie, keď viete, že to nie je pravda. Dva a pol roka som na sebe nosil značku, ktorá mi nepatrila. To hovorí za všetko.
A ako to odôvodnili?
- Odôvodnenie typu, že taká je politika. Napriek tomu, že už vtedy som oponoval, že ja som policajt a nie politik.
A prečo ste odišili napokon od polície?
- Je to v písomnej podobe na úrade, kde som pomenoval príčiny svojho nedobrovoľného odchodu. Myslím si, že je to veľmi zaujímavé čítanie.
Problémy ste mali aj v súvislosti so skúškami príslušníkov Úradu. Viacerí sa sťažovali na hrubé správanie, či až neľudské praktiky z vašej strany pri fyzických previerkach jednotlivých ochrankárov. Považovali to skôr za nástroj utláčania a zastrašovania, ako reálneho overenia ich zdatnosti. Ako sa to vyriešilo?
- Postupy pri fyzických previerkach máme obdobné, ako je to pri iných podobných útvaroch vo svete. Nie ja, ale novinári zverejnili videozáznam v rámci článku o tom, ako sme údajne na ľudí príliš tvrdí. Na tom zázname je vidieť osobného ochrancu ústavného činiteľa, ako nevie urobiť jeden jediný štandardný zhyb. Elitný policajt má urobiť 15 zhybov, zoskočiť a s úsmevom sa spýtať, aká je ďalšia disciplína. Ako vás a vaše dieťa zachráni z prevráteného spriečeného horiaceho auta obézny ochrankár so zdravotnými problémami? Nezachráni vás. Nedokáže to. Nechá vás tam všetkých zhorieť. Nie je schopný sa dostať z auta a ani ku vám neprelezie. Čo by taký ochrankár robil pri atentáte, výbuchu alebo postrelení? Ja som tam nechcel mať neschopných ochrankárov, ale takých, ktorí dokážu zachraňovať životy.
Keď sa na to pozeráte spätne, postupovali by ste v prípade fyzických previerok rovnako?
- Samozrejme. Rovnako striktne a zásadovo. Predpisy sa nesmú ohýbať, ako sa to komu kedy hodí. Je nemysliteľné, aby sa na elitnom útvare podliezali stanovené limity len kvôli tomu, že niekto je lenivý, nespĺňa kritériá a spolieha sa na známosti. U mňa známosti neplatia. Je to veľmi nebezpečné. Ak policajt niečo nespĺňa, tak niekto musí niečo sfalšovať, aby sa na to neprišlo. To som radšej odišiel od polície. Keď policajt niečo nespĺňa, stáva sa vydierateľným. Vidierateľný policajt koná v prospech osôb, ktoré o ňom veľa vedia. Vynáša informácie zo služby, koná podľa pokynov týchto osôb. Neplní si svoje povinnosti a robí nadprácu pre týchto ľudí. Taký patrí do basy a nie k polícii. Ja mám nulovú toleranciu k podriadeným, ktorí by mohli byť vydierateľní, lebo to dláždi cestu ku korupcii, klientelizmu, rodinkárstvu a nepotizmu.
Z medializovaných informácií napríklad vyplývalo, že niektorí to považovali skôr za ponižovanie ľudí aj preto, že ste ich mali nahrávať na video a neskôr sa na tom smiať. Bolo to tak?
- Previerky sa natáčali kvôli objektívnosti a transparentnosti. Aby sa nikomu nepridávalo, respektíve neuberalo. Smiať sa na tom? Myslíte si, že je to smiešne, keď elitný policajt neurobí jeden zhyb, ďalší za dve minúty urobí 11 brušákov, ďalší nevie plávať alebo by neodbehol vkuse 250 metrov? Smiali by ste sa na tom? Nebolo mi do smiechu, keď na druhý deň idem do akcie a niekto taký mi bude kryť chrbát. A namiesto sebareflexie a poctivého tréningu, aby spĺňali kritériá, anonymne vyplakávali novinárom že majú „bobenko”.
Niektorí sú teraz na vysokých policajných funkciách. Ako môžu títo politickí policajní funkcionári vyžadovať, aby ich podriadení dodržiavali predpisy a zákony, keď to sami nespĺňajú? Ako môže policajt, ktorý sám porušuje predpisy, vyžadovať od občana dodržiavanie zákonov? Verte mi, to nie je na smiech. To je na plač s veľkými krodílími slzami. A preto je ten stav v polícii taký, aký je a niektoré medializované policajné akcie nepôsobia profesionálne. Nemali by tam byť čierne ovce, ktoré prehliadajú porušenia alebo robia nadprácu v niekoho prospech. Polícia musí byť profesionálna, transparentná, apolitická a sama ísť príkladom v dodržiavaní predpisov a zákonov. A to je dôvod, prečo sa chcem naďalej intenzívne angažovať v bezpečnostnej oblasti.
