Hlava vo vlaku
Od susedov si potom požičala nákupnú tašku, do ktorej dala hlavu. S ľadovým pokojom vzápätí išla na miestny úrad, kde nahlásila Ščepkovo zmiznutie. Následne nasadla na vlak do Trnavy, kde hlavu pohodila na toalete osobného vlaku, ktorý odchádzal do Bratislavy.„Na druhý deň po vražde, ako i v nasledujúci deň, obžalovaná ešte i susedom a ďalším osobám uvádzala, že druh v nočných hodinách odišiel a sa nevrátil,“ vysvetľuje sa v rozsudku.
Dňa 9. decembra našli hlavu, pri porovnaní fotografií hľadaných osôb a hlavy zistili, že ide práve o muža z Boleráza. Už pri výsluchu sa vyšetrovateľom zdala Čubírková nervózna, klbko prípadu sa však začalo rozmotávať, keď sa jeden z mužov zákona dotkol pece a zistil, že je teplá. Syn im potvrdil, že chlieb nikdy nepiekli. Pod ťarchou dôkazov sa nakoniec Irena priznala s odôvodnením, že ohavný čin spáchala preto, lebo rovnakou smrťou sa jej vyhrážal jej druh.
V súvislosti s týmto priznaním otvorili aj 13 rokov starý prípad vraždy jej prvého muža, ktorého telo exhumovali. Znalci konštatovali, že v prípade tejto ženy ide o anomálnu, psychopatickú osobnosť s nedostatočnými etickými a morálnymi citmi, čím sa však nijako neznižovala možnosť rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Čubírkovú odsúdili za dve vraždy na trest smrti obesením v pražskej väznici na Pankráci, jej milenca Bernáta na 15 rokov.
Celkovo boli na smrť odsúdené v bývalom Československu tri ženy. Okrem Čubírkovej to bola Marie Fikáčová († 25), ktorá ako zdravotná sestra zavraždila dvoch novorodencov, lebo jej prekážal ich plač. V roku 1973 sa k nim pridala Oľga Hepnarová, ktorá nákladiakom zmasakrovala 8 ľudí na zástavke v Prahe. Chcela sa tým pomstiť okoliu za svoj zničený život.
V obci si ju pamätá len málokto
O Čubírkovej nechcú v Bolerázi miestni príliš hovoriť. Pre Nový Čas si na vrahyňu zaspomínal v minulosti dôchodca Alojz, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pracoval na miestnom družstve. „Spolu s deťmi sa usídlili na starom židovskom majeri Políčko, kde družstvo chovalo býky. Do dediny však chodievali len na nákupy,“ zaspomínal si Alojz, ktorý Ščepku aj Čubírkovú osobne poznal.
„V predvečer vraždy, na Mikuláša 1964, u susedov oslavovali Ambrózove meniny. Domov prišli pred polnocou. Opitý Ambróz zaspal na stoličke. Irena ho zozadu ovalila tupým koncom sekery. Potom mu hlavu od tela oddelila sekáčikom na mäso,“ pokračuje Alojz, ktorý bol aj pri rekonštrukcii činu.
„Figuranta robil účtovník z družstva. Keď začala ukazovať, ako zabila Ambróza, prosil ju: ‚Irenka, dúfam, že mi to neurobíš.‘ Ona mu na to povedala: ‚Neboj, Vincko, tebe nie,‘ opísal svedok jej skutkov. V obci o nej pamätníci hovoria ako o kokete s anjelskou tvárou, za ktorou sa však ukrývala najznámejšia československá vrahyňa.
V čom je tento prípad unikátny?
- V prvom rade ľudí vždy fascinuje zlo a násilie. Nik si nespomenie, kam sa podela a čo pozitívne urobila dobrá víla v rozprávke, ale ježibabu z perníkovej chalúpky si pamätá každý a netreba ani opakovať, čo to bolo zač. Pani Čubírková je niečo ako tá ježibaba z perníkovej chalúpky. Zmárnila manžela a druha. Prvá vražda jej prešla. Navyše jej pri tom pomáhal jej milenec so svojou manželkou, a keď sa chcel neskôr jej milenec k nej nasťahovať, tak ho vyhodila. O niekoľko rokov neskôr zavraždila aj svojho druha. Takže to nie je len žena, ktorá dokáže zavraždiť dvoch mužov, s ktorými žila, ale aj hodiť do vlaku demonštratívne hlavu jedného z nich. Je to prípad diabolskej strigy, zla a je to žena, ktorá nie je fiktívna osoba, ale je jedna z nás. Ako bežný občan.
Hlavu obete odhodila na toalete vlaku zámerne?
- Ona vyhlásila, že ju tam hodila zámerne, aby si vraj ľudia nemysleli, že ju opustil. To podľa mňa však nie je pravda. Ona ju tam hodila preto, že už nemala výdrž tú hlavu zničiť. Aj tí najbrutálnejší vrahovia majú často nutkanie hlavu rozčleniť. Hlava totiž symbolizuje toho človeka. Telo ešte dokážu, ale hlava je veľmi psychicky náročná. Jedine, keď niekto niekoho strašne nenávidí a zameriava útok priamo na hlavu.
Čo ľudí na Čubírkovej fascinuje?
- Hlavne to zlo a to, čo dokázala urobiť v druhom prípade. Odrezať hlavu, telo spáliť a pritom išlo v podstate o jednoduchú dedinskú ženu. Ak to môžem takto povedať. Toto ľudí fascinuje. Nech si však každý človek položí otázku, čo ho na tomto prípade fascinuje a to vlastne fascinuje všetkých.
