TASR o tom v stredu informovala advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Podľa nej skupina vidí v prebiehajúcich celoplošných testovaniach závažné porušenie medzinárodných záväzkov SR vyplývajúcich z ustanovení Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov. "Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu, vysvetlila TASR Pirošíková. K podnetu sa pridal aj emeritný sudca Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Drgonec.
"Povinné celoplošné testovania a následné zákazy im zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Vnímam, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť," povedal ďalší člen skupiny advokát Peter Weis.
Podľa Pirošíkovej to nie je prvé ani posledné podanie, ktoré bolo zaslané medzinárodným súdnym orgánom. Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu pre pandémiu ochorenia COVID-19 napadla na ÚS opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. ÚS rozhodol 31. marca tak, že uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s Ústavou SR.
