V liste adresovanom predsedovi Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) Richardovi Dudovi to uviedol primátor Ružomberku Igor Čombor. List zverejnila ÚZŽNO v profile Židia na Slovensku na sociálnej sieti. Obec udelenie ceny kritizuje z dôvodu, že Vnuka považuje za „modlu neoľudákov a popieračov holokaustu“. V tejto súvislosti Duda zdôraznil, že primátor je funkcionárom Zväzu protifašistických bojovníkov.
Primátor Ružomberka v liste napísal, že dlhodobo bojuje a vysvetľuje správne postoje, ktoré odsudzujú holokaust, antisemitizmus, rasizmus, xenofóbiu či neofašizmus. „Ani okamžik som nezaváhal a odmietol som snahy miestnych aktivistov udeliť Vnukovi Cenu mesta Ružomberok, ktorá je po Čestnom občianstve eventuálne Cene primátora najvýznamnejším ocenením na lokálnej úrovni. Cena Andreja Hlinku je cena lokálneho významu,“ vysvetlil.
Ako ďalej doplnil, Vnuka 9. apríla ocenili na podnet poslanca mestského zastupiteľstva za Černovú, Patrika Haba. Tento návrh podporila porota, ktorú tvorili predseda Matice slovenskej Marián Gešper, predseda Spoločnosti Andreja Hlinku Pavol Stano, ružomberský dekan-farár Dušan Škrabek a historik Juraj Vrábel. Úloha primátora, ktorý bol predsedom poroty, tkvie podľa Čombora „viac-menej v ceremónií“ pri odovzdávaní tejto ceny. „Pri svojom postoji, ktorý som pevne zastával, som spojil toto ocenenie, jednoznačne a len s jeho kladným postojom k Andrejovi Hlinkovi a mestu Ružomberok. Nikdy som sa nestotožnil a nepropagoval jeho dielo v iných historických otázkach, ktoré publikoval,“ uviedol Čombor. Dodal, že sa vyhradzuje voči tomu, aby bol s uvedeným aspektom Vnukovej tvorby akokoľvek spájaný.
K oceneniu Vnuka sa vyjadrilo aj Dokumentačné stredisko holokaustu, ktoré proti udeleniu ceny tiež protestuje. Podľa nich Vnuk vo svojich prácach dlhodobo popiera a zľahčuje zodpovednosť predstaviteľov ľudáckeho režimu za prenasledovanie slovenských Židov počas holokaustu. Vo svojom statuse na sociálnej sieti citujú napríklad z Vnukovej publikácie Mať svoj štát znamená život, ktorá vyšla v Bratislave v roku 1991. „Židia, ktorí chceli uniknúť deportácii, mali k tomu hojnosť možností a príležitostí. Boli židia, čo sa vyhli deportáciam prezidentskou výnimkou, iní sa skryli u svojich kresťanských priateľov a priaznivcov a tí, ktorí takéto možnosti nemali, mohli prejsť do ilegality a skrývať sa v rozsiahlych slovenských horách,“ uviedol v danej publikácii Vnuk. Podľa strediska však ide o klamlivé tvrdenie, ktoré by malo byť dostatočnou výstrahou pred akýmikoľvek prejavmi uznania.
