Jakub na tie okamihy spomína s hrôzou. „Schudol som na 29 kíl a hrozilo mi zavedenie sondy do žalúdka. Po dvoch mesiacoch v umelej kóme sa lekári rozhodli postupne ma preberať. Nastúpili abstinenčné príznaky, sprevádzané mojím krikom a plačom, pri znižovaní tlmiacich dávok. Po prekonaní abstinencie som nakoniec otvoril oči. Nič viac som však nedokázal. Bol som v bdelej kóme,“ hovorí.
Po štyroch mesiacoch opustil nemocnicu, stále v bdelej kóme. Začal sa kolotoč rehabilitácií a cvičení. Ešte v nemocnici sa mu však podaril zázrak. „Ocenili ma titulom Detský čin roka 2013 za záchranu bábätka v nemocnici. V bdelej kóme ako úplný ‚ležiak‘ som upozornil svojím nárekom, že bábätko v postieľke je modré a dusí sa. Malého Alexa sa podarilo zachrániť, mal len 6 mesiacov,“ spomína.
Trápenie chlapca sa však aj po prebratí z bdelej kómy podľa slov mamy neskončilo. „V roku 2017 manžel fyzicky napadol a brutálne zmlátil Jakuba, skončili sme v nemocnici a všetko dostala do rúk polícia. Jakub sa postavil za mňa i za sestry proti násiliu psychickému i fyzickému. Manžela odsúdili na 7 rokov za týranie blízkej a zverenej osoby,“ vraví Miroslava. Jakubov stav je oproti minulosti lepší, no záchvaty prichádzajú nečakane a potrebuje rehabilitovať. Napriek všetkému ho lekári volajú zázrak.