Muž dvoch tvárí
Razom však z neho bola hviezda. V priebehu pár hodín sa mu dostalo prijatie na červenom koberci v Moskve. Nasledoval kolotoč gratulácií, sprievodov, osláv, tlačoviek. Nielen v Sovietskom zväze, ale po celom svete. Mladý letec sa stal veľvyslancom komunistických ideálov.
Odvrátená stránka tejto popularity a tlaku na seba nenechala dlho čakať. Už na jeseň 1961 bolo jasné, že má problém s alkoholom. Od nadriadených sa dozvedel, že k ďalším letom ho už nepustia a keď v roku 1964 prešla moc z rúk Chruščova – jeho dlhoročného ochrancu, začal upadať aj jeho vlastný vplyv.
Aj naďalej túžil lietať. To sa mu stalo osudným a 21. marca 1968 jeho tréningový stroj havaroval. Vyšetrovanie mnoho neodhalilo a KGB zamietla všetky stopy. Dodnes sú časti jeho stíhačky zapečatené v bareloch neďaleko Moskvy.
Viacero konšpiračných teórií sa spája nielen s úmrtím Gagarina, ale aj štartmi iných kozmonautov pred jeho úspešným letom. Hoci neexistujú jednoznačné dôkazy, mnohí stále veria, že pred osudným 12. aprílom 1961 vyslali Sovieti do vesmíru aj iných kozmonautov, tí však pri letoch zahynuli. V učebniciach dejepisu tak navždy bude svietiť meno Jurij Gagarin – prvý človek vo vesmíre.
