Najmä obvodní lekári sú najväčšími nepriateľmi, keď nepredpíšu ivermektín. Stretávate sa aj na svojom oddelení s požiadavkou dať pacientovi tento liek na vlastnú žiadosť?
Áno, je to doslova hystéria, ktorú ja osobne nechápem. Veď my lekári červených oddelení by sme boli prví, ktorí by privítali účinný liek na covid, teda kauzálny liek. Mali sme tu zopár pacientov, ktorým sme na žiadosť príbuzných ten liek podali, nemal však žiaden efekt.
Komunikujete ohľadne liečby covidových pacientov so zahraničnými kolegami?
Komunikujeme hlavne so svojimi bývalými kolegami, ktorí pracujú v zahraničí, tá liečba je prakticky totožná. My sa riadime štandardmi vypracovanými odbornými spoločnosťami, čiže najlepšími svetovými odborníkmi. Naši pacienti dostávajú úplne rovnakú liečbu ako pacienti v iných rozvinutých krajinách. Reči o tom, že nevieme, dokonca nechceme liečiť našich pacientov sú nepravdivé a je na zamyslenie, že to šíria hlavne kolegovia, ktorí covid pacienta ani nevideli a jeden mediálne známy kritik všetkého okolo liečby covidu dokonca ani nerobí lekára.
Na sociálnej sieti vediete často debaty s ľuďmi na tému pandémie. Máte trpezlivosť argumentovať a komentovať názory, ktoré sa odlišujú od tých vašich?
Pozrite, odlišný názor na liečbu covidu môže mať iba zdravotník. Ak ma o liečbe začne poučovať napríklad murár, to nie je odlišný názor, ale úplná nevedomosť. Ja by som sa nikdy nehádal, ani si nedovolil poučovať automechanika, ako má opraviť motor, či murára, ako postaviť dom, lebo mám úctu ku každému, kto si robí svoju prácu a predpokladám, že ak ju robí roky, vie čo robí. Tu vznikla taká absurdná situácia, že zrazu každý je odborník na covid a dokonca poučujú lekárov, ktorí sa reálne o covid pacientov starajú, ako majú liečiť. Zašlo to tak ďaleko, že nás dokonca napádajú, že tých pacientov liečime zle, či dokonca zabíjame. Covid je vážne ochorenie a pacienti na covid umierajú všade na svete, to nie je problém len u nás na Slovensku.
Ľudia za posledný rok obmedzili sociálne kontakty – jednak zo strachu, jednak pre vládne nariadenia (zákaz vychádzania, zhromažďovania a pod.) Pritom sú krajiny v Európe, kde život plynie aj bez takýchto striktných zákazov. Je to podľa vás medicínsky opodstatnené? Prečo niekde môžu ľudia žiť voľnejšie a niekde nie?
Ja to poviem takto: teraz máme ochromené nemocnice, lebo sú plné covid pacientov. Ako som spomínal vyššie, máme na áre namiesto 7 lôžok až 21 lôžok pre ventilovaných, kriticky chorých pacientov. Viete si predstaviť, čo by tu bolo, ak by sme nemali žiadne opatrenia? Vtedy by sme sa asi dostali do situácie, keď by sme nemohli poskytnúť už ani akútnu zdravotnú starostlivosť každému. Za ďalšie, ak chceme porovnávať jednotlivé krajiny, treba to robiť komplexne a nielen vytŕhať čísla z kontextu.
My sa predsa nemožeme porovnávať napríklad so škandinávskymi krajinami, kde nie je taká mobilita ľudí za prácou ako u nás, kde je iný zdravotný stav populácie a kde sú úplne iné zvyklosti a spôsob života. Porovnajme sa s Českou republikou, Maďarskom či Rakúskom - to sú krajiny zhruba s podobnou štruktúrou obyvateľstva, spôsobom života, zdravotným stavom populácie, a tam vidno, že tie počty sú plus-mínus porovnateľné. Viete, môžeme začať argumentovať s Thaiwanom, korý má 23,5 milióna obyvateľov a len 1 000 prípadov covidu a 10 mŕtvych. To by sme vyšli katastrofálne, ale takto to nejde. Tie čísla treba hodnotiť komplexne.