"Dôsledkom takéhoto vzdelávania je, že vyučovacie hodiny sú skrátené, rozvrhy zúžené a vedomostí je menej. Aj po Veľkej noci pravidlá pre otváranie škôl ostávajú nejasné, zodpovednosť je prenesená na zriaďovateľov či priamo riaditeľov. Rodičia tak naďalej musia nahrádzať časť vzdelávania," pripomenula s tým, že žiaci ani napriek snahe učiteľov a rodičov nemajú v tomto období štandardnú kvalitu a intenzitu výučby. "Ak sa bavíme o roku dištančného vzdelávania, počas tejto doby prichádzajú o poznatky, vedomosti a skúsenosti, ktoré môžu rozvíjať ich záľuby, potreby a záujmy," pokračovala a doplnila, že v súčasnosti je vzdelávanie zamerané len na kľúčové informácie. "Je potrebné hovoriť už aj o kvalite a kvantite získaných znalostí a zručností," zhrnula.
Ako dodala, dištančné vzdelávanie má dosah na každý stupeň vzdelávania. "V základných školách boli od začiatku viditeľné regionálne rozdiely, ako aj konkrétne vybavenie škôl. Vyrovnanie týchto rozdielov a digitalizácia školstva sa stali aj z dôvodu pandémie výzvou. V tejto oblasti vidieť posuny a rovnako pozitívne je možné hodnotiť aj zanietenie učiteľov," spomenula. "Aj napriek pokroku, ktorý slovenské školstvo urobilo, stále má veľké medzery a pred sebou urgentné výzvy," zdôraznila.
Sociologička upozorňuje aj na to, že aj univerzity a vysoké školy sú zatvorené už tretí semester. "Spomedzi ostatných študentov by však vysokoškoláci mali mať najviac skúseností s modernými technológiami. Sú samostatnejší a krízovej situácii by mali najlepšie rozumieť. Osobný kontakt je však aj v prostredí vysokej školy nenahraditeľný," podotkla.
Pandémia však podľa nej pomohla školstvu moderne sa naštartovať. "Kríza nastavila školskému systému zrkadlo nielen v obsahu učiva, kvalite učiteľov, ale aj v schopnosti flexibilne reagovať. Zároveň táto situácia predostrela odborníkom aj spoločnosti diskutabilnú tému o význame či dôležitosti záverečných testovaní piatakov, deviatakov a predovšetkým maturantov," konštatovala.
"Nabehnúť na plnenie každodenných povinností a návrat k funkčnému stereotypu chvíľu potrvá a bude si od všetkých vyžadovať úsilie. Najťažšie sa s tým vyrovnajú skupiny, ktoré dištančné vzdelávanie dostávali v slabej alebo žiadnej kvalite. Príkladom sú deti z najchudobnejšieho prostredia či tie so špeciálnymi potrebami," dodala sociologička.
