Zdôraznil, že Matovič mohol „pohodlne“ vládnuť s podporou ústavnej väčšiny v parlamente, no neschopnosť komunikovať vládne politiky, nachádzať kompromisy, škriepky vo vnútri koalície a ignorovanie rád a pomoci odborníkov z rôznych oblastí zapríčinili pád jeho vlády.
Eštok považuje za slabú stránku jeho vládnutia nezvládnutú komunikáciu, a to tak do vnútra vládnej koalície, ako aj smerom k verejnosti. „Prístup, ktorý sa mu osvedčil v opozičnej politike, žiaľ, v premiérskej funkcii nezmenil. Vyhľadával a vytváral konflikty, stavil na hru na emócie a túžbu po prekvapivých prístupoch a na to všetko si dokonca uzurpoval aj pozíciu svojho vlastného hovorcu,“ ozrejmil.
Boj s pandémiou a najmä jej druhú vlnu, podľa jeho slov ako líder nezvládol. Politológ poukázal na to, že bývalý premiér nezabezpečil dostatočnú podporu pre požiadavky svojho vlastného ministra zdravotníctva, ktorý následne hovoril o svojej bezmocnosti vo vláde. „Prichádzal so šokujúcimi, no neoverenými riešeniami pre boj s ochorením COVID-19, ktoré sa ukázali ako neefektívne. Nie vždy akceptoval odporúčania odborníkov. Jeho prístupy boli nestále a verejnosťou nedostatočne chápané a stal sa tak skôr neznámou v rovnici riešenia krízy. To sa ako súhrn obrátilo proti nemu a aj proti ďalším členom vlády,“ zhodnotil.
Na prísľub otvoreného vládnutia pozabudol Matovič podľa Eštoka aj pri obsadzovaní viacerých postov, napríklad pri menovaní prednostov okresných úradov. „Za zatvorenými dverami v podstate prebiehala aj dôležitá diskusia o pláne obnovy. Koordináciu tejto dôležitej témy nakoniec premiér delegoval na svojho ministra financií, čo bol európsky unikát. Nepochopiteľne sa tak dobrovoľne vzdal nástroja na vysielanie pozitívnych signálov k budúcim riešeniam dopadov krízy,“ myslí si politológ.
Záver výkonu svojej funkcie zakončil podľa neho Matovič aj viacerými faux paux v zahraničnej politike. Za tie závažnejšie označil nemiestny vtip o Zakarpatskej Ukrajine, za ktorý si Matovič pre Slovensko vyslúžil demarš. Za prešľap v zahraničnej politike považuje aj spôsob nákupu ruskej vakcíny Sputnik V, „pretože tým podrazil nielen vládnych partnerov, ale aj európskych spojencov, keďže neočakávane spochybnil spoločný európsky postup pri distribúcii vakcín“.
Naopak, za najväčšie pozitívum Matovičovho vládnutia vníma politológ najmä napĺňanie jeho prísľubu v boji proti korupcii. „Aspoň v téme, ktorá je pre Igora Matoviča hlavnou v celej jeho politickej kariére, dokázal svojim prístupom rozviazať ruky polícii, prokuratúre a súdom. Aj vďaka tomu skončili vo väzbe nominanti bývalej, ale už aj súčasnej vlády. Treba uznať, že to nebol ľahký boj,“ dodal Eštok.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vo štvrtok 1. apríla novú vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Matovič v nej bude vykonávať funkciu vicepremiéra a ministra financií.
