Už 3,5 roka je primárom na internom oddelení v komárňanskej nemocnici charizmatický Palestínčan Shadi Jadaa (38). Od začiatku pandémie vedie aj covid oddelenie, kde momentálne pribúdaju mladší pacienti v ťažkých stavoch. Priznáva, že on i jeho kolegovia majú z koronavírusu a jeho mutácií strach, ale statočne sa o pacientov starajú ďalej.
Shadiho (38) k nám priviedlo štúdium v roku 2003 a napokon zakotvil v nemocnici v Komárne. Pred piatimi rokmi si z rodnej Palestíny priviedol manželku Hudu (27), s ktorou má dve deti - synčeka (3,5) a dcérku (1). „Manželka nevie po slovensky, tak je to dosť ťažké, pretože zatiaľ nemáme veľa priateľov. A, samozrejme, chýba mi rodina... Predtým som chodil domov každých 9 mesiacov, no teraz som tam kvôli situácii nebol už dva roky. Najťažšie pre mňa bolo, keď rodičia dostali covid. Mrzelo ma, že im neviem pomôcť, byť pri nich. Samozrejme, že som sa o nich veľmi bál. Našťastie to dobre dopadlo,“ prezrádza.
A čo sa mu u nás najviac páči? „Veľmi sa mi páči príroda na Slovensku a počasie, ja nemám veľmi rád teplo,“ vysvetľuje so smiechom a dodá: „A, samozrejme, moja práca.“
Pribúdajú mladí pacienti
Primárom na internom oddelení sa stal pred 3,5 rokmi, momentálne vedie aj covid oddelenie. „Keď sa to v marci začalo, tak sme postupne pridávali lôžka. To bolo do októbra. Boli sme v strese, ale nikto z nás nepovedal, že nie, že do toho nejde. A zrazu v októbri sme mali plno a postupne sme reprofilizovali oddelenia, to bol hrozný nápor,“ opisuje napätú situáciu.
Tá sa už pomaly zlepšuje, aspoň čo sa týka počtu pacientov. „Najhorší bol december a január. Posledných 10 dní je pacientov asi o polovicu menej, ale zase je viac mladších s ťažkým stavom. Pripisujem to rôznym mutáciám. Ľudia by mali zvážiť zahraničné dovolenky, oni sa možno z toho dostanú, ale môžu nakaziť iných a dajú zabrať zdravotníkom,“ vyzýva ľudí primár. Dúfa, že bude už len lepšie a spásu vidí v očkovaní.
„Dúfam, že v lete sa situácia zlepší. Ale prípady covidu tu budeme mať ešte roky,“ povie zamyslene. Podľa neho je zaujímavá aj ďalšia vec: „Odkedy je covid, akoby zmizli ostatné choroby, s ktorými sme sa predtým stretávali a mali pacientov na hospitalizácii.“ Okrem profesionality a zodpovednosti si ako lekár uvedomuje aj ďalší rozmer svojho povolania. „My sme tu na oddelení jediná psychická podpora pre pacientov. Návštevy sú zakázané, sme s nimi len my. A aj keď máme často strach, sme tu pre nich,“ zakončí s pokorou.
