Netušili, že krátko po návrate sa im zmení život od základov. Priniesla si odtiaľ neznámy vírus, ktorý napadol jej telo a pripútal ju na lôžko. Z krásnej, usmiatej ženy plnej života sa stala ležiaca a nehybná pacientka, ktorá nedokázala ani žmurknúť. Lekári jej zachránili život v hodine dvanástej. Eva dnes bojuje aspoň o to, aby dokázala objať milovanú dcérku Mišku.
Keď sa mama s dcérkou vrátili z Turecka, bola ešte v poriadku. „Po pár dňoch som sa cítila, ako keby na mňa prišla viróza. Vybrala som antibiotiká, no po pár dňoch mi opäť nebolo dobre. Znovu som musela ísť k lekárovi, kde som dostala ďalšie lieky. Nebolo mi však vôbec dobre. Bola som slabá, mala som vysoké teploty a bolela ma hlava,“ opísala začiatok problémov Eva, mama malej dcérky. „Všetci mi hovorili, že to nie som ja, že vyzerám zle. Všeobecný lekár mal podozrenie, že by som mohla mať zápal mozgových blán, a tak mi zavolal záchranku,“ hovorí vyštudovaná žurnalistka.
Zostala nehybná
Lekárka v nemocnici si všimla, že má polovicu tváre ochrnutú a to neveštilo nič dobré. „Spravili mi lumbálnu punkciu, odobrali mozgovomiechový mok a musela som ostať 24 hodín na lôžku. Bola som nešťastná, že tam musím zostať celý deň ležať,“ spomína Eva na minuloročný september. Nebolo to však nič v porovnaní s útrapami, ktoré nasledovali.
„Tretí deň v nemocnici som už mala problém s pravou rukou. Nemohla som si dať lyžicu k ústam, ani napísať esemesku. V čudných vlnách prichádzalo brnenie aj do ľavej ruky. To sa už sestričkám nepáčilo a previezli ma na neurológiu. Tam mi do dvoch dní ochrnuli obe nohy a prestala som hýbať hlavou. Nevedela som otvárať ústa či zavrieť oko. Lekári sa márne snažili zistiť, čo sa to so mnou deje,“ povzdychla si Eva, ktorá bola dovtedy plná energie. Najhoršie bolo, že všetky testy a vyšetrenia nič neodhalili. Až magnetická rezonancia ukázala, že išlo o zápal koreňa mozgu a miechy.
