Blížili sa jej 16. narodeniny, keď jej rodina bola spolu s ostatnými Židmi vyhnaná do geta a neskôr prevezená do koncentračných táborov. Suzannu, jej sestru Agnesu († 88) a rodičov poslali do tábora Auschwitz-Birkenau, kde sa začala ich mrazivá cesta peklom. Tínedžerky dokázali akoby zázrakom prežiť všetky smrteľné skúšky osudu.
Suzanna (92) si dodnes spomína na krásne a bezstarostné chvíle detstva na Slovensku. V mysli sa jej vybaví letné šantenie pri Bardejovských Kúpeľoch, či prechádzky s otcom a vôňa pečených gaštanov na Hlavnej ulici v Košiciach, kde ako rodina bývali. Keď vypukla 2. svetová vojna, všetko sa postupne začalo dramaticky meniť, hlavne pre Židov. Predtým, ako rodinu v apríli 1944 vyhnali z domu na rohu Hlavnej a Rooseveltovej ulice do geta, ich matka poskrývala všetky šperky. „Z domu som odišla s tým, čo som mala na sebe, s extra párom topánok, oblečenia, so spodnou bielizňou a s čiapkou proti dažďu, knihou a diárom,“ spomína Suzanna. Stovky ľudí nacisti umiestnili do zaprášených priestorov starej košickej tehelne, kde spali na slame. Z biednych podmienok geta odišla rodina 2. júna 1944.
Spomienky na Mengeleho
Všetkých ich natlačili do vagónov. „Vedeli sme, že ideme do Auschwitzu, ale netušili sme, čo sa tam deje,“ povedala Suzanna. Brány neslávne známeho koncentračného tábora prekročila 4. júna 1944. Hneď po príchode ich z vlaku hnali do barakov. V zhone sa v dave stratil otec Arthur Weisz († 58), ktorý bol popredným právnikom v Košiciach. Ako neskôr zistili, bol medzi prvými popravenými ešte v ten deň. Dramatickú zmenu životných podmienok Suzanna opísala ako úplnú zmenu ľudskej psychiky.
