Naši lekári mu dávali štyri mesiace života a poslali ho domov zomrieť. S tým sa však nechcel zmieriť nielen Dušan, ale ani jeho rodina. Našli odborníkov v Rakúsku, vďaka ktorým si život predĺžil už o 28 mesiacov a urputne bojuje ďalej. Hoci je vo veľmi vážnom stave, akonáhle sa mu trocha polepšilo, chodil pracovať na stavbu, aby si zarobil na drahú liečbu. Samozrejme, že to nestačí, ale všemožne mu pomáha rodina. Dokonca predali dom, aby bolo na drahú terapiu.
Dušan bol vždy usmiaty, milý a stále plný elánu a veľkých plánov. Do jeho života však zasiahla zákerná choroba. „Bolo pred Vianocami 2018, keď mi začalo bývať stále zle. Nedokázal som nič zjesť a všetko, čo som zjedol, išlo zo mňa von,“ spomína na začiatok svojho trápenia Dušan, ktorý išiel k lekárovi a ten mu diagnostikoval helikobaktera.
„Dostal som lieky, no naďalej mi bolo ťažko. Neustále som sa cítil slabý a nič som nedokázal zjesť.“ Keď sa to už nedalo vydržať a neprestajne ho kvárili bolesti, rozhodol sa zájsť k odbornému lekárovi. „Neveril som, keď mi povedal, že mám rakovinu žalúdka vo štvrtom štádiu,“ smúti Dušan a pokračuje. „Prvé, čo mi napadlo, bolo, ako dlho ešte budem žiť. Ešte nechcem zomrieť, túžim bojovať!“
Drahá liečba v cudzine
Naši lekári mu dávali len štyri mesiace života, celá rodina sa zrútila. „Z Bratislavy môjho brata poslali domov a nedávali mu žiadnu nádej na vyliečenie. Nič. Proste len zomrieť,“ opisuje zúfalú situáciu Dušanov brat Richard. Rodina sa pokúšala aj o nemožné, a preto sa obrátili na lekára v Salzburgu.
„Pod vedením profesora Klausa Emmanuela dostávam liečbu. Sú to chemoterapie do brušnej dutiny, ktoré priamo zabíjajú rakovinové bunky. Výsledky sú veľmi dobré a pomáha mi to,“ pochvaľuje si Dušan. Liečba v zahraničí je však finačne veľmi náročná. „Jedna aplikácia stojí neuveriteľných 20-tisíc eur. Všetko, čo sme mali, sme dali bratovi na liečbu. Dokonca sme predali rodičovský dom, len aby sme ho zachránili,“ prezradil s plačom Richard.
Váži len 45 kg
Dušan má momentálne 45 kíl, ale nevzdáva sa a robí všetko pre svoje uzdravenie. „Viete, keď bol na tom lepšie, chodil normálne do práce na stavby, aby si zarobil na liečbu. Je to strašné... Nechcem sa pozerať, ako mi brat odchádza pred očami. Sme úplne vyčerpaní a sami to už ďalej nezvládneme,“ zúfa si Richard.
„Pomáhajú nám kamaráti, známi, no všetko je to málo. Poisťovňa nám nič neuhrádza. Keď sa musíte pozerať bezmocne na brata, ktorý sa stráca pred očami, a neviete mu pomôcť, je to strašné,“ smutno hovorí Richard. Dušan bojuje už 28 mesiacov a sám verí, že to ešte zvládne. „Každé euro má pre nás cenu zlata,“ uzatvára milujúci brat.
