So speváčkou, ktorú preslávili najmä charakteristicky interpretované šansóny, sa rozlúčia v najužšom rodinnom kruhu, povedal ČTK vnuk Matúš Heger. V blízkosti bydliska zosnulej "prvej dámy českého šansónu" na Staroměstskom námestí v Prahe vzniklo malé improvizované pietne miesto s niekoľkými sviečkami. S láskou a úctou na ňu v rozhovoroch spomínajú priatelia a hudobní kolegovia.
Hegerová ukončila umeleckú kariéru zo zdravotných dôvodov v auguste 2011. Potom opakovane hovorila o smrti alebo o tom, ako by si predstavovala svoj pohreb, tému občas zľahčovala. Napríklad krstu koncertného albumu s názvom Recital '70 live v roku 2015 v pražskom Divadle Na zábradlí sa Hegerová vzhľadom na svoj zdravotný stav nezúčastnila, ale účastníkom krstu zaslala emotívny zvukový pozdrav, v ktorom sa obrátila na textára Michala Horáčka. ,,Až vyletím komínom, nemohli by ste ma pripojiť k tomu večeru, čo budete robiť pre Petr Hapka? Veľmi by nám to tam pristalo," uviedla.
O štyri roky neskôr v rozhovore pre časopis Vlasta zasa vyhlásila, že by chcela, aby jej popol vysypali do Dunaja. Hegerová, vlastným menom Carmen Farkašová-Čelková, sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave. Kariéru začala ako herečka v žilinskom divadle. Koncom 50. rokov zamierila z rodného Slovenska do Prahy, českému publiku Hegerovú už predtým objavil Jiří Krejčík, ktorý ju obsadil do hlavnej úlohy vo filme Frona (1954).
Po troch rokoch v Rokoku získala v Semafore nielen rolu v muzikáli Kdyby tisíc klarinetů, ale aj životnú lásku, režiséra Jána Roháča. Koncom 60. rokov spievala v parížskej koncertnej sieni Olympia, bola hosťom Gilberta Bécauda a Juliette Greco, vychádzali jej platne u firiem Decca a Philips. Potom prišla sovietska okupácia a Hegerová sa vrátila. Pre piesne z repertoáru Edith Piaf, Jacquesa Brela a ďalších jej texty písali Jiří Suchý, Pavel Kopta a Michal Horáček. Jeho texty pre Hegerovú často vznikali v spolupráci so skladateľom Petrom Hapkom, ktorých album Potměšilý host z konca 80. rokov zahŕňal aj populárnu pesničku Levandulová.
