Práve v obývačke sa vraj Maroš najradšej zdržiava, alebo kúsok vedľa na balkóne. „Do spálne ani nechodím, až večer, keď si chcem čítať. Cez deň ležím v obývačke na koberci, dám si vankúš pod hlavu, zakryjem sa dekou. Alebo idem na balkón, dáme si tam s manželkou kávu alebo víno. V lete tam vegetím na zemi, na umelej tráve.“
Rád sa zdržiava aj v kuchyni a to nielen vtedy, keď sa obeduje. Za hrncami sa poctivo strieda s manželkou. „Napríklad včera sme to mali rozdelené, manželka varila obed a ja večeru. Nehovorím, že som v kuchyni dlhšie ako ona, ale možno je to tak 40 k 60 % v jej prospech.“
Maliar
Byt to nie je veľký a okrem troch izieb sa v ňom nachádza niečo ako bonusový priestor, z ktorého si Maroš s rodinou spravili hudobnú miestnosť skombinovanú s úložiskom všetkého možného. „Toto je priestor, s ktorým sa dalo čarovať, ale tým, že sme športovci a máme dosť veľa športových vecí, tak sme potrebovali hlavne veľa úložného priestoru. No a je tu aj klavír, keďže manželka na tento nástroj hrávala, keď bola malá, aj dcéra sa naň chce učiť. Tak sme od svokry jeden doniesli.“
Nakuknúť sa nám podarilo aj spálne, kde je toho ešte veľa na dokončovanie. „Máme tu provizórne stolíky, obraz, ktorý má byť v obývačke a každý tu máme aj svoju mandalu, ktorú sme dostali od rodičov. Som sympatizant budhizmu, máme tu Budhove hlavy či Budhu, čo má 200 rokov.“ Mimochodom, pokiaľ ide o obrazy, niektoré namaľoval samotný Maroš. „Tento som nakreslil manželke na 30. narodeniny,“ ukazuje nám kresbu rúk. „Prsty sú trochu predĺžené, je to taký michelangelovský motív, nech to vyzerá zaujímavejšie. A takýto som dal niektorým priateľom ako vianočný darček. Jeden mi ešte ostal, ten čaká na kamaráta z vysokej školy. Je to moje hobby, teším sa, že keď prestanem pracovať, budem kresliť.“
