Navyše sa objavujú nové varianty koronavírusu. Po britskom evidujeme na Slovensku už aj prvé prípady juhoafrického variantu. Virológ Boris Klempa v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa priznal, že hoci je oveľa infekčnejší, vďaka vakcinácii sa svetlo na konci tunela predsa len črtá.
Dalo sa očakávať, že juhoafrický variant koronavírusu k nám skôr či neskôr dorazí?
Vzhľadom na to, že aj do iných európskych krajín sa tento variant už dostal a správy odtiaľ sa dostávali k nám čoraz častejšie, dalo sa, pochopiteľne, očakávať, že dorazí aj k nám. Z tohto pohľadu to v žiadnom prípade nie je prekvapenie. Skôr to bola len otázka času. Aj keď to, že sa to stalo, nie je nič pozitívne. A snahy zabrániť tomu možno mohli byť väčšie.
Čo sme mohli urobiť viac pre to, aby na Slovensko juhoafrický variant nedorazil?
Jediná možnosť, ako tomu predísť, by bol oveľa prísnejší režim na hraniciach.
V pôvodnej informácii o prítomnosti juhoafrického variantu na Slovensku stálo, že okrem ľudí, ktorí sa nakazili v zahraničí, vyšla pozitívna vzorka aj dvom ľuďom, ktorí nikam necestovali. Je možné ochorieť, aj keď sme neboli v zahraničí?
Ak by prišlo k niečomu takému, že ľudia sa nakazia bez toho, aby boli niekde v zahraničí, znamenalo by to, že vírus sa už nekontrolovane šíri priamo na našom území.
Je teda pravdepodobné, že ľudí nakazených týmto variantom je oveľa viac, než boli prvotné informácie zo začiatku týždňa?
Áno, presne to by to znamenalo, ale, našťastie, ukázalo sa, že to tak aspoň zatiaľ nie je.
Pred pár dňami ste priznali, že prvé informácie o ľuďoch nakazených juhoafrickým variantom neboli správne. V skutočnosti z tých siedmich nakazených bolo šesť nesprávne identifikovaných. Ako sa to mohlo stať?
Priamo v našom laboratóriu nastala pri vyhodnocovaní týchto vzoriek určitá chyba, keď sme priradili juhoafrické sekvencie k nesprávnym vzorkám. Snažili sme sa veľmi rýchlo navýšiť sekvenčnú kapacitu a akonáhle sme mali výsledky, tak sme okamžite informovali Úrad verejného zdravotníctva, aby začal konať. Za normálnych okolností by sme tú chybu zistili ešte predtým, než by sme výsledky posúvali ďalej, ale tá urgentnosť, že je tu juhoafrický kmeň, nás viedla k tomu, že sme túto informáciu dávali rýchlo ďalej. Je to veľmi nepríjemná záležitosť, ktorá ma veľmi mrzí a za ktorú sa ešte raz ospravedlňujem, jednak tým šiestim, ktorí boli falošne informovaní, že majú juhoafrický variant, aj keď ho v skutočnosti nemali, jednak sa ospravedlňujem aj pracovníkom Úradu regionálneho zdravotníctva, ktorí museli celú túto udalosť riešiť. Mimochodom, ten siedmy prípad bol identifikovaný vo Veterinárnom ústave vo Zvolene, tá informácia nebola predmetom spomínaného pochybenia.
Aký je váš odhad skutočne nakazených ľudí juhoafrickým variantom?
Pokúšali sme sa analyzovať 96 vzoriek, reálne sa však nie všetky podarí osekvenovať. Podarilo sa nám identifikovať 72 vzoriek, čiže 6 pozitívnych vzoriek znamená okolo osem percent. Toto zastúpenie juhoafrického variantu vyzerá skutočne veľmi hrozivo, ale treba povedať, že vzorky, ktoré sme analyzovali, neboli náhodne vybrané, ale výber pre nás urobil Úrad verejného zdravotníctva a poskytol nám také vzorky, kde bol predpoklad, že by sa to mohlo nájsť – teda osoby vracajúce sa zo zahraničia. Stále je tu určitá nádej, že to nie je až také zlé. Ak by to malo byť 8 percent z náhodne vyberaných, tak to by bolo skutočne veľmi zarážajúce. Dúfajme, že to tak nie je. Odhadovať skutočné množstvo nakazených juhoafrickým variantom si netrúfam. Verím, že väčšina sa podarila podchytiť, a ak ľudia zostali poctivo po návrate zo zahraničia v karanténe a nešírili vírus ďalej, problém s nekontrolovateľným šírením by nemal nastať.
Juhoafrický variant sa k dnešnému dňu šíri vo viac ako 40 krajinách. Kde konkrétne je ho najviac?
Dáta stále pribúdajú, takže každým dňom to môže byť iné číslo. Samozrejme, najviac dát je priamo z Juhoafrickej republiky, potom zo západnej Európy – Belgicko, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rakúsku, Holandsko, Švajčiarsko... Musím však zdôrazniť, že je to skreslené práve tým, ako sú krajiny schopné sekvenovať vzorky. Toto je určite falošný obraz a je to len odrazom toho, že spomínané krajiny veľmi intenzívne analyzujú vírus, a preto majú takéto dáta. Okrem toho, ľudia z týchto krajín aj intenzívne cestujú. Dá sa predpokladať, že celkovo bude v Afrike tento variant zastúpený oveľa viac, ako sa to momentálne zdá podľa dát. Lebo africké krajiny zďaleka nie sú schopné sekvenovať, ale napriek tomu už existujú dáta z Botswany, Mozambiku, Zambie, Ghany...
V čase, keď už Európa, Ázia, Amerika či Austrália zápasili s koronavírusom, o Afrike sa veľa nehovorilo, akoby sa covid tomuto kontinentu vyhýbal. Informácie boli z týchto končín strohé, alebo aj žiadne. Prečo?
Áno, máte pravdu. Bolo to predmetom rôznych vedeckých debát, že ako to vlastne je. Predpokladalo sa, že Afrika je svojím spôsobom trochu ochránená, myslíme si, že predovšetkým priemerným vekom, ktorý je oveľa nižší. Ale do veľkej miery sú to najmä chýbajúce dáta. Isté je, že ani situácia v Afrike nie je úplne ružová. Dá sa to dedukovať na základe situácie v Južnej Afrike, ktorá je ekonomicky a úrovňou zdravotníctva podobnejšia našim štandardom. Presnú situáciu na africkom kontinente však nepoznáme, pretože krajiny reportujú dáta s rôznou intenzitou a aj kvôli spomínanému stavu zdravotníctva je veľmi ťažké odhadnúť reálny problém, ktorý tam je.
