Pandémia prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života, a to v Európe, ako aj mimo nej. Prišli sme tak o mnohé ťažko vybojované úspechy z minulých rokov. Pozrime sa bližšie na to, ako pandémia COVID-19 ovplyvnila práve ženy.
Počas pandémie sú pod veľkým tlakom najmä pracovníci v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti a prevažnú väčšinu z nich tvoria ženy - až 7 z 10 pracovníkov. Ešte viac sú zastúpené v službách osobnej zdravotnej starostlivosti, kde len 2 z 10 pracovníkov tvoria muži. Pandémia ženy nešetrila ani na trhu práce, nakoľko často pracujú v odvetviach, ktoré kríza najviac zasiahla a ktoré často nemožno vykonávať na diaľku. Napriek tomu, že po prvej vlne pandémie zamestnanosť v lete mierne narástla, ženy v tomto období získali len polovicu pracovných miest v porovnaní s mužmi. To tiež dokazuje, že hospodárska ťarcha pandémie má na ženy dlhšie trvajúce účinky.
Obmedzenie pohybu významne ovplyvnilo aj neplatenú starostlivosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien. Ženy strávili približne 62 hodín týždenne starostlivosťou o deti, zatiaľ čo muži len 36 hodín. Domácim prácam ženy venovali priemerne 23 hodín týždenne, muži len 15 hodín. Počas pandémie a s ňou súvisiacich obmedzení pohybu prudko narástlo i domáce násilie, ktorého terčom sú väčšinou ženy.
Pandémia odhalila aj veľký nedostatok žien v orgánoch, ktoré sú poverené riešením krízy spojenej s pandémiou. Štúdia z roku 2020 ukazuje, že počet mužov v orgánoch poverených odozvou na pandémiu výrazne prevyšuje počet žien. Len necelú tretinu ministerstiev zdravotníctva v EÚ vedú ženy.
V EÚ máme i málo žien na manažérskych pozíciách. Aj keď ženy predstavujú takmer polovicu všetkých zamestnaných osôb v EÚ (46 %), medzi manažérmi sú nedostatočne zastúpené (34 %). Dobrou správou však je, že Slovensko je v množstve manažérok mierne nad európskym priemerom, predbehlo 15 členských krajín vrátane Česka, Nemecka i Rakúska.
Rozdiely medzi mužmi a ženami existujú aj vo vzdelaní. Čím nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým je väčší rozdiel v zamestnanosti medzi mužmi a ženami, pričom pretrváva väčšia zamestnanosť viac i menej vzdelaných mužov. Avšak i keď ženy predstavujú menej ako polovicu všetkých zamestnaných ľudí v EÚ, podľa najnovších prieskumov tvoria väčšinu (59 %) zamestnancov v službách vyžadujúcich si intenzívne využívanie znalostí akými sú napríklad finančníctvo, právne služby, oblasť telekomunikácií, IT, vedy a výskumu, komunikácie a ďalších. Slovensko sa v tomto radí ku krajinám, kde je tento trend nadpriemerný.
Súčasné vedenie Európskej komisie zaradilo tému rodovej rovnosti k svojím prioritám. Komisia nedávno prijala aj stratégiu pre rodovú rovnosť na roky 2020-2025. Je založená na vízii Európy, v ktorej muži a ženy, dievčatá a chlapci žijú bez hrozby násilia a stereotypov, môžu prosperovať a zastávať vedúce pozície. Komisia sa v nej zaväzuje, že bude prihliadať na rodovú rovnosť vo všetkých politikách EÚ. Nedávno, 5. marca, zároveň uviedla do prevádzky aj portál na monitorovanie stratégie pre rodovú rovnosť, ktorý bude pozorovať pokrok vo všetkých 27 členských štátoch.
Dostávajú muži a ženy v EÚ za rovnakú prácu rovnakú plácu?
Bohužiaľ, aj v Európe stále pretrvávajú nespravodlivé rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Európska komisia preto prišla s novým návrhom o transparentnosti odmeňovania, ktorý má pomôcť tomu, aby ženy a muži v EÚ dostávali za rovnakú prácu rovnakú odmenu. Komisia v ňom navrhla viacero opatrení, ako napríklad povinnosť zamestnávateľov poskytnúť uchádzačom o zamestnanie informácie o výške nástupnej mzdy alebo jej rozsahu v inzeráte o voľnej pracovnej pozícii alebo pred pohovorom. Podľa návrhu, zamestnávatelia nebudú môcť ani žiadať potenciálnych zamestnancov, aby ich informovali o svojich predchádzajúcich platových podmienkach. Navyše, Komisia chce presadiť, aby mali zamestnanci právo požadovať od svojho zamestnávateľa informácie o výške svojej mzdy a o priemernej výške odmeny podľa pohlavia za konkrétne kategórie pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Vo svojich nových opatreniach Európska komisia navrhla aj podávanie správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, ktoré by sa vzťahovalo na zamestnávateľov s minimálne 250 zamestnancami. Ak by tieto správy odhalili rozdiel v odmeňovaní mužov a žien väčší ako 5 % a zamestnávateľ by ho nebol schopný objektívne vysvetliť, musel by v spolupráci so zástupcami pracovníkov prehodnotiť toto odmeňovanie. Komisia navrhla aj lepší prístup k spravodlivosti pre obete diskriminácie v rámci odmeňovania, ktoré by mali byť odškodnené. V prípade, že zamestnávateľ nie je schopný dokázať, že pracovníkov nediskriminoval v odmeňovaní mohli by mu hroziť sankcie alebo pokuty.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk
