Na rozdiel od súčasnosti, keď sú OZE podporované doplatkom alebo príplatkom k cenám energie, by mal štát ich výstavbu podporiť investičnými stimulmi. Vyplýva to plánu obnovy, ktorý na legislatívno-právnom portáli Slov-lex zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní Ministerstvo financií (MF) SR.
Investičnú podporu získajú podľa navrhovaného materiálu projekty s plánovanou kapacitou od 10 kilowattov (kW) až po 50 MW v aukciách, a to bez ohľadu na technológiu OZE. Kapacita projektov, ktoré sa v dohodnutých termínoch nezrealizujú, bude ponúknutá v poradí ďalším neúspešným záujemcom za pôvodne vysúťažených podmienok. "Opatrenie bude mať formu investičnej pomoci a bude mať za následok zníženie dosahu na výšku koncovej ceny elektriny prostredníctvom regulovanej tarify za prevádzkovanie systému," uviedol rezort financií. Návrh ráta s investičnou pomocou štátu vo výške 100 miliónov eur.
Ďalších 60 miliónov eur by mal štát použiť na predĺženie technologickej životnosti existujúcich kapacít a zvýšenie efektívnosti OZE v celkovom objeme 150 MW inštalovaného výkonu. Tento zámer sa týka najmä výroby elektriny vo fotovoltických elektrárňach a z bioplynu, ktorým končí prevádzková podpora v rokoch 2025 - 2028, ale aj výroby elektriny z vodnej energie. Prevádzka viacerých zdrojov OZE po ukončení ich prevádzkovej podpory nebude rentabilná. Napríklad elektrárne využívajúce ako palivo na výrobu elektriny bioplyn nebudú konkurencieschopné vzhľadom na cenu a dostupnosť suroviny.
Rozvoj kapacít OZE však nebude možný bez investícií do zvyšovania flexibility elektrizačnej sústavy. Navrhovaný plán obnovy ráta do roku 2026 s investíciami v sume ďalších 60 miliónov eur do zvýšenia kapacít skladovania energie o 35 MW a zvýšenia regulačného rozsahu u rekonštruovaných zariadení najmenej o štvrtinu. Slovensko má pomerne nízky inštalovaný výkon elektrární, ktoré dokážu flexibilne reagovať na aktuálne požiadavky sústavy, a tie sa budú s rozvojom výkonovo nestabilných zdrojov OZE stále zvyšovať.
Štát by mal podporovať napríklad projekty na skladovanie energie vrátane výroby vodíka z OZE či aplikáciu regulačných projektov pre komunity vyrábajúce energiu z OZE. Dôležitý je tiež rozvinutý systém zberu, zdieľania, spracovania a sprístupňovania dát. Plán obnovy sa venuje aj rozvoju OZE v sektore teplárenstva. Ich financovanie je však plánované prostredníctvom Modernizačného fondu a eurofondov.
