Krajina sa nachádza v chaose od začiatku februára, keď vojenská junta zvrhla prodemokratickú političku Aun Schan Su Ťij.
Polícia a armáda reaguje na protesty stále vyššou mierou tvrdých zásahov; od vypuknutia protestov zahynulo viac než 50 ľudí a úrady zatkli takmer 1 800 osôb. Demonštranti sa napriek riziku zhromažďujú v častiach obchodnej metropoly Rangún, druhého najväčšieho mjanmarského mesta Mandalaj, ako aj v menších mestách krajiny. V niekoľkých prípadoch úrady zakročili silou.
Po výzve odborových organizácií na generálny štrajk zameraný na odstavenie ekonomiky zostali banky, obchody, ako aj niektoré textilné továrne zatvorené. Odbory sa usilujú rozšíriť dosah prebiehajúceho hnutia "občianskej neposlušnosti", ktoré je zamerané na bojkot pracovného systému pod kontrolou vojenskej junty.
Účinok tejto stratégie je cítiť na každej úrovni štátnej infraštruktúry - v prevádzke nemocníc, ministerských úradov či bánk. Junta v pondelok varovala, že štátni zamestnanci "budú okamžite prepustení", ak budú pokračovať v štrajku.
Polícia a vojaci proti demonštrantom zasahovali aj v noci na pondelok. V hlavnom meste Rangún použili omračujúce granáty a buldozér na odstránenie bariér, ktoré postavili demonštranti.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky - teda faktickej premiérky - Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Armáda následne na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. Štátny prevrat zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana kancelárky Su Ťij.
Mjanmarské bezpečnostné sily minulý týždeň v stredu zabili 38 ľudí. Vyslankyňa OSN v Mjanmarsku označila tento deň za "najkrvavejší deň" od februárového vojenského prevratu v tejto krajine na ázijskom juhovýchode.
