Pomocou môže byť do denného programu vedomé zaradenie aktivít, ktoré človeka tešia. Pripomenul to riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Halama na sociálnej sieti pre SAV vo videu zo série Tri otázky o koronavíruse.
Ohrození sú podľa odborníka tí, ktorí majú genetickú predispozíciu prežívať negatívne emócie v záťažových situáciách intenzívnejšie, alebo prežívajú traumu v živote, prípadne už mali obdobie, keď podstupovali liečenie psychiatrickej diagnózy. "Tie pocity ohrozenia môžu byť zo samotnej choroby, že ochoriem alebo zomriem ja alebo môj blízky, alebo to môžu byť pocity ohrozenia, ktoré nejakým spôsobom súvisia s pandémiou, napríklad finančný stres, teda obavy zo straty zamestnania či preťaženosť u ľudí, ktorí bojujú s pandémiou v prvej línii," priblížil Halama.
Negatívne emócie ako úzkosť či smutnú náladu v záťažových situáciách prežívajú všetci ľudia ako reakciu na pandémiu. Väčšinou to podľa odborníka prejde samé, človek sa tak prirodzene adaptuje na situáciu. "U niektorých ľudí to však môže prerásť až do klinického obrazu úzkostnej alebo depresívnej poruchy. Prejavom toho môže byť to, že človek stratil záujem o príjemné aktivity, ktoré dovtedy udržiaval, alebo stratil takú schopnosť dodržiavať bežnú dennú rutinu, napríklad stratil schopnosť dodržať záväzky vzťahové alebo pracovné," vysvetlil Halama.
Potrebné je preto podľa neho dodržiavať psychohygienu. Ľuďom odporúča, aby si vedome a plánovito zaradili do denného programu aktivity, ktoré sú pre nich samých potešujúce. "Pre niekoho to môže byť pobyt v prírode, tvorivá aktivita či zmysluplný sociálny kontakt, samozrejme v rámci nastavených opatrení. Veľa ľuďom pomôže, keď si nájdu novú zmysluplnú aktivitu, ktorá ich pozornosť odvedie od samotnej pandémie, zaujme ich pozornosť tak, že nebudú myslieť na ohrozenia v súvislosti s pandémiou," dodal Halama.
Keď už je zrejmé, že človek nezvláda situáciu sám, je podľa Halamu dobré vyhľadať psychologickú pomoc.
