Dôvodom je, že sú to práve ženy, na ktoré počas pandemických opatrení pripadá veľký podiel starostlivosti o deti a zároveň plnenie si pracovných povinností. Ženy sú zároveň častejšie zamestnané v rizikovejších povolaniach, ako napríklad v zdravotníctve či sfére sociálnej starostlivosti, zhrnula Merkelová.
"Musíme zaistiť, že pandémia nespôsobí návrat k starým rodovým rolám, ktoré sme považovali za prekonané," vyzvala Merkelová. Aktuálna zdravotná kríza podľa jej slov nepomerne viac zasiahuje ženy než mužov. "Opäť raz sú to ženy, ktoré musia zvládať balansovanie medzi domácou výučbou, starostlivosťou o deti a ich vlastným zamestnaním," povedala.
"Viac než 75 percent ľudí pracujúcich v zdravotníckom sektore tvoria ženy - od ambulancií lekárov, nemocnice, laboratóriá až po lekárne," uviedla kancelárka. Poukázala však na to, že napriek tomu zastávajú ženy v týchto oblastiach len necelých 30 percent manažérskych pozícií.
Kritizovala, že hoci ženy vo veľkej miere nesú spoločnosť, nie sú rovnomerne zastúpené čo sa týka rozhodovania o dôležitých politických, hospodárskych a spoločenských otázkach.
Merkelová privítala novoprijatú legislatívu, podľa ktorej musia nemecké firmy vo svojich výkonných radách navýšiť počet žien. Stále je však podľa jej slov potrebná väčšia podpora žien vrátane zrovnoprávnenia platových podmienok a rozšírenia zariadení pre deti. "Ženy musia konečne zarábať toľko, čo muži," apelovala.
Nemecko je spomedzi členských štátov EÚ jednou z krajín s najväčším rozdielom medzi mzdami žien a mužov. V roku 2019 zarábali ženy v priemere o 19 percent menej než muži - dôvodom je čiastočne i to, že mnohé Nemky pracujú na čiastočný úväzok. Pri porovnaní žien a mužov v rovnakom zamestnaní ide o rozdiel šiestich percent.
Na negatívny vplyv pandémie koronavírusu na ženy upozornila v piatok vo svojej správe o rodovej rovnosti v EÚ za rok 2021 aj Európska komisia. Správa uvádza, že pandémia prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života, a to tak v Európe, ako aj mimo nej.
