"A práve to nás všetkých stojí veľa času a energie, ktorú by sme mohli využiť efektívnejšie. Najväčším problémom celej situácie je, že ani po dlhom čase snahy, námahy a obety väčšiny populácie nie je viditeľné svetlo na konci tunela," povedala pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
"Predpokladám, že všetkým je potreba opatrení jasná, problém vidím skôr v podobe či spôsobe, ako sú oznamované, v ich nejasnosti a nezrozumiteľnosti pre bežného človeka," podotkla. "Je potrebné si uvedomiť, že občania musia už niekoľko mesiacov vynakladať veľa síl na skĺbenie zamestnania, udržiavania zdravia či starostlivosti o deti," dodala s tým, že aj to môže byť dôvodom, prečo ľudí frustruje neustále sledovanie meniacich sa pravidiel a výnimiek z nich. "Niet sa teda prečo čudovať narastajúcej apatii z opatrení, ľudské kapacity začínajú byť unavené," zhrnula.
Podľa sociologičky napriek ťažkým chvíľam, ktoré každý prežíva či už pre zdravotné, ekonomické, alebo sociálne nepohodlie, je na mieste vyzdvihnúť silu, ochotu a odvahu spoločnosti. "Celý rok s novým koronavírusom sme boli a stále sme svedkami snahy navzájom si pomáhať. Vidíme to napríklad pri celoplošných testovaniach, do ktorých sa zapájajú nepretržite takmer pol roka bežní občania vo svojom voľnom čase. Kňazi pomáhajú v nemocniciach, herci čítajú deťom on-line rozprávky a existuje ešte mnoho iných príkladov," spomenula.
Popri týchto pozitívnych veciach však sociologička upozorňuje na potrebu riešiť nárast závažných psychických problémov, domáceho násilia, závislostí či myšlienok na samovraždu. "To všetko sú dôsledky, ktoré počas posledného roka vyťažujú krízové linky na pokraj ich síl. Pandémia tak spoločnosť na jednej strane naučila vzájomnému rešpektu, pochopeniu a ohľaduplnosti, na druhej strane sa však prehlbujú sociálno-patologické javy vrátane chudoby," ukončila Šarvajcová.
