Ak by ju odobril aj Senát, išlo by podľa denníka The New York Times (NYT) o najvýraznejší zásah do voleného procesu v USA od 60. rokov 20. storočia a podľa agentúry AP o najzásadnejšiu volebnú reformu v USA prinajmenšom za poslednú generáciu.
Legislatíva je považovaná za jednu z priorít demokratov, ktorí aktuálne ovládajú obe komory Kongresu. Kladie si za cieľ vniesť transparentnosť do financovania predvolebných kampaní jednotlivých kandidátov bohatými sponzormi. Chce tiež odstrániť administratívne prekážky v hlasovaní - napríklad nariadiť automatickú registráciu voličov, rozšíriť predčasné hlasovanie alebo hlasovanie poštou, či obnoviť hlasovacie právo odsúdeným páchateľom trestných činov, ktorí si svoj trest už odpykali.
Štúdie podľa NYT naznačujú, že tieto zmeny by zvýšili volebnú účasť, a to najmú medzi príslušníkmi menšín.
Reformou sa teraz bude zaoberať Senát, kde však musí dostať najmenej 60 hlasov. V 100-člennom Senáte majú pritom demokrati a republikáni zhodne po 50 kresiel. Túto komoru Kongresu de facto ovládajú demokrati, keďže v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezidentka a zároveň predsedníčka Senátu Kamala Harrisová. Na to, aby volebná reforma prešla, by demokrati museli na svoju stranu získať aj viacerých republikánov, čo sa zatiaľ javí ako takmer nemožné, uvádza NYT.
