(Ne)spieva celá rodina
Peter pochádza z ôsmich súrodencov. On je najstarší, potom sú tri sestry, traja bratia a najmladšia sestra. „Tá spieva, aj bola so mnou na nejakých zahraničných zájazdoch ako speváčka, ale potom sa vydala a žije aj s deťmi na Korzike. Brat Paľo tiež spieva a keby sa tomu venoval odmalička, bol by dobrý spevák. S ním sme nahrali CD, v televízii má aj 7-8 klipov,“ vraví Peter a s úsmevom dodáva, že keď sa rodina stretne, spevu nie je konca-kraja. Jeden zo súrodencov však chýba. „Najmladší brat zomrel po štyridsiatke, mal problémy s pankreasom,“ povie so smútkom v hlase spevák.
Čo sa však týka vlastnej rodiny, zdá sa, že Peter nebude mať pokračovateľov. Obidve dcéry pritom chodili na klavír a majú k muzike blízko. „Mladšia dcéra dokonca pred nejakým polrokom prišla za mnou a hovorí – oco, nechceš so mnou naspievať nejakú pesničku? Tak vravím – áno, veľmi rád. Jednu pieseň sme naskúšali, nahrali v štúdiu a mám ju na svojom tuším 25. CD. Mladšia dcéra spieva aj v zbore v škole, kde učí, a teraz ako keby sa u nej prebudila túžba, už žobre o ďalšiu pesničku,“ smeje sa Stašák, ktorý má s dcérami krásny vzťah. „Máme sa radi a s vnukmi sme super tím - starší má 22, mladší 12 a je skôr výtvarne orientovaný. Ako 9-ročný mal celkom vážnu výstavu obrazov, talent má asi po otcovi a druhom dedovi, ktorý je akademický maliar. A zať tiež maľuje a robí počítačovú grafiku,“ pýši sa potomstvom.
Precestoval svet
V časoch, keď sa do zahraničia dostal ktokoľvek len horko-ťažko, toho Peter precestoval až-až. Svojím vlastným odhadom navštívil asi sto krajín, vystupoval na každom kontinente sveta okrem Antarktídy. „Stretávali sme sa priamo na vystúpeniach. V Ulanbátare vystupovali Taliani či Nemci, taktiež v Mongolsku vystupovala speváčka z NDR, ktorá ma pozvala do Nemecka. Najprv mi dali 2-3 programy, no potom som tam mal každý mesiac asi 20 koncertov!“ vysvetľuje, ako to v tých časoch fungovalo. Spieval však aj na Kube či na Kamčatke. „Ďaleký východ som pochodil takmer celý, bol som tam asi 4 či 5 mesiacov. Od Ďalekého východu po Ukrajinu som odspieval 506 koncertov. Tam nespievala ani Pugačeva, lebo to boli zamknuté zóny, otvorili sa až za Gorbačeva,“ hovorí a menuje ďalej Ameriku či naše susedné štáty.
Azda práve s cestovaním po svete súvisí aj jeho nadpriemerná znalosť cudzích jazykov. „Nemecky hovorím celkom prirodzene, anglicky som sa naučil ako nutnosť. Dohovorím sa výborne aj po rusky. Mám rád slovanské jazyky, takže som dostal veľa pochvál nielen za dokonalú ruštinu, ale aj za chorvátčinu.“ A cudzia mu nie je ani holandčina. Pri znalosti siedmich jazykov by pokojne mohol robiť aj tlmočníka: „A aj som robil. Naposledy predvlani. Kamarátka zo Spišskej hovorí – nemohol by si tlmočiť z nemčiny? Tak som si s nimi v Tatrách sadol a po piatich minútach vravím – prečo sa bavíme nemecky, keď ste Holanďania? Trochu som machroval… Ale aspoň som si znovu obrúsil a pripomenul ten jazyk, lebo v posledných rokoch som chodil pomenej do Holandska.“
A zrejme aj schopnosť dorozumieť sa v cudzine, čo pred desiatkami rokov nebola bežná výbava Slovákov, vylúčila nutnosť mať manažéra. „Možno to bola aj moja arogantnosť, lebo vždy som sa opýtal – ty akými jazykmi hovoríš, keď ma chceš manažovať? Lebo keď nevieš aspoň anglicky a nemecky, tak kde ma budeš, v Kežmarku alebo Bystrici manažovať? To si viem aj sám,“ hovorí a priznáva aj šťastie, že si vždy dokázal vytvoriť veľmi dobré vzťahy s ľuďmi v rádiách či televíziach.
Neprestal snívať
I keď Peter prekročil prah sedemdesiatky, stále má nenaplnené ambície, sny a plány. „Mám veľa kamarátov, nielen rovesníkov, ale aj mladých - No Name, IMT Smile, Peter Bič Project… Sú to deti mojich kamarátov, ktorých som poznal, keď ešte sedeli na nočníku. S ich rodičmi sme popíjali a hrali karty. A teraz sa s nimi stretávam - mladými a úspešnými.“
Keďže ide o ľudí z brandže, nebránil by sa ani pracovnej spolupráci. „Rád by som si zaspieval s mladými chlapcami, s Bičom napríklad. Aj sme si vraveli, že by sme to mohli skombinovať. Mladí teraz často rapujú, ale povedal som, že keď oni rapujú, je to prirodzené, ale ak by som rapoval ja a oni spievali, to by bolo iné… Dúfam, že sa nám to podarí zrealizovať,“ teší sa. Ak by si však chcel splniť najväčší spevácky sen, voľba by bola jasná. „Tom Jones, to je môj celoživotný liebling,“ vraví bez zaváhania. A hoci si zaspieval nejeden duet s mnohými spevákmi, jeden mu nevyšiel. „S Karlom Gottom sme už nestihli, aj keď som to naozaj chcel. Lebo on dosiahol kariéru ako nikto pred ním a možno ani dlho nikto po ňom.“ Dokonca keď mal Gott na svoju sedemdesiatku koncert v New Yorku, Peter mu prišiel zaspievať. Karel to Stašákovi oplatil pri oslave jeho 60-ky. „Mám takpovediac Nobelovu cenu od Gotta, lebo nielenže prišiel do môjho programu Kaviareň Slávia na moju 60-ku, ale mi aj podaroval svoj obraz. Začal tým, že mi venoval svoje 3CD a vzápätí povedal - ale to nie je všetko, ja som ti namaľoval obraz. Dojalo ma to k slzám.“
Peter rád spomína aj na spoločný duet s Karolom Duchoňom či Michalom Dočolomanským v relácii Repete, najväčším úspechom však bolo účinkovanie v jeho vlastnej relácii. „Veľmi fajn bolo obdobie, keď sme robili reláciu Kaviareň Slávia. Vraveli sme si, že by bolo super, keby to fungovalo aspoň 3-4 mesiace. Nakoniec to bolo 9 rokov vysielania,“ hovorí spokojne vymenúvajúc hostí, akými boli Matuška, Pilarová či už spomínaný Karel Gott.
Kráľ sociálnych sietí
Peter Stašák je činný na sociálnych sieťach. „Na facebooku už dlho a instagram mám asi dva roky,“ hovorí spevák, ktorý napriek vyššiemu veku drží krok aj s technologickými zmenami, ktoré prináša doba. „Rád sa s tým pohrám, vnuci mi to ukážu a školia ma, keď treba. Veď to nie je žiadna veda. Ak si človek dá vysvetliť, má trpezlivosť a chvíľku času, tak sa to naučí,“ tvrdí rozhodne. Podporuje a hecuje ho najmä starší vnuk. Peter to zjavne robí dobre, veď na instagrame má takmer 8 000 followerov, čo je vzhľadom na mladšiu skupinu užívateľov tejto sociálnej siete vcelku úspech. A úspechom je aj jeho pevné zdravie. „Keď sa zobudím, musím sa trošku rozhýbať, ale ináč mi nič nie je. Iba lekári mi hovoria, že sa musím viac pohybovať a trochu schudnúť. Vnuci sa mi už smejú, lebo od každého pondelka začínam s diétou. Aj si poviem, že každý deň prejdem pešo minimálne 3 km, len sa mi to nedarí vždy splniť,“ smeje sa. Jedinou starosťou sú vraj bolesti krížov, tých sedem krížikov mu však neprekáža. „Nezabehol by som maratón, ale pešo prejdem aj pol kilometra (smiech). Samozrejme, viac - iba srandujem,“ dodáva s povestným úsmevom.