Existuje ideálne stravovanie?
Každoročne 20 odborníkov - lekárov z rôznych oblastí hodnotí, ktorá diéta je najlepšia. Štyri roky po sebe vyhrala mediteránska diéta. Čiže v podstate stravovanie ako pri Stredozemnom mori. Obyvatelia stredomorských krajín majú síce trochu väčšie porcie ako my, ale zase sú plné čerstvého ovocia, zeleniny či rýb. A to je to, čo nám tu chýba.
Áno, ale mediteránska diéta pozná veľmi neskorú večeru a zase slabšie raňajky.
Ale sú tam a to je dôležité.
Čiže základ je aspoň niečo zjesť?
Áno.
Ako by mali vyzerať ideálne raňajky?
Naše telo je omnoho múdrejšie ako my, treba ho počúvať. Ak mám na niečo chuť, dám si. Ale opäť s mierou.
Čo si myslíte o niekoľkohodinovej či niekoľkodňovej uvedomelej hladovke?
Niekoľkodňovú hladovku by som určite neodporúčal. Ale čo sa týka stále populárnejšieho 8- či 16-hodinového hladovania, na to už existujú aj štúdie, ktoré dokazujú, že tento typ stravovania môže byť prospešný, hlavne pre srdcovo-cievny obeh a, samozrejme, pri chudnutí. Sú kardiológovia, ktorým keď pacient povie, že sa takto stravuje, nevyhovárajú mu to.
Stravujú sa Slováci lepšie ako pred 50 rokmi?
Určite sa pred 50 rokmi nestravovali tak dobre a tak pestro. Ale čo mali omnoho lepšie ako my, je pohybová zložka. Keby sme si mohli vybrať, tak zoberme našu stravu a ich pohyb.
Strašiakom ľudí je rakovina žalúdka či pankreasu. Je ich výskyt skutočne taký veľký?
Úplne najväčším strašiakom je, že už desať rokov sme na popredných svetových priečkach vo výskyte rakoviny hrubého čreva. Veľa sa o tomto type rakoviny vie, no neposunuli sme sa nikam. Preto máme stále zlé čísla, stále sme celosvetovo plus-mínus medzi prvou trojkou najhorších. Ja verím, že neskĺzneme ešte viac, pretože v rámci covidu sa, logicky, začali odkladať preventívne výkony aj na odhalenie tejto rakoviny. Čo sa týka rakoviny žalúdka, zdá sa, žiaľ, že aj tu rastieme.
Opravte ma, ak sa mýlim, ale rakovina hrubého čreva je dobre liečiteľná, ak je zachytená včasne.
Presne, čas je to najdôležitejšie. A o tom je celý skríningový program - vychytávať bezpríznakových jedincov. U nich je liečiteľnosť veľmi dobrá, lebo väčšinou ide o skoré štádiá. Čím neskoršie štádium, tým šanca, žiaľ, klesá. Ale tak to je pri každom nádore.
V čom spočíva skríning rakoviny hrubého čreva?
Máme dve možnosti vyhľadávania rakoviny. Jednou je raz za dva roky vyšetrenie stolice na takzvané skryté krvácanie, alebo potom kolonoskopia a tá stačí raz za desať rokov. To však platí pre tých, ktorí nemajú príbuzného s nádorovým ochorením. Ak takýto prípad v rodine bol, tak platí jednoduchá poučka: So skríningom treba začať o desať rokov skôr, ako bol nájdený tento nádor hrubého čreva u príbuzného.
Treba sa kolonoskopie báť? V knihe jej venujete dokonca prvé kapitoly.
V žiadnom prípade nie. Tejto téme sme venovali veľkú časť aj v samotnej knihe. Bežne sa mne aj kolegom stáva, že na toto vyšetrenie pacient nepríde, pretože má strach. A je to strach z nepoznaného, z toho, čo si nájde na internete. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sme knihu napísali. V dnešnej dobe je x možností, ako pacientovi uľaviť, ako ju urobiť príjemnou, bez nejakých hororových zážitkov. S kolegami sme zozbierali tie najčastejšie otázky a snažili sme sa laicky na ne odpovedať tak, aby ľudia na vyšetrenia prišli a prišli informovaní.
Pri kolonoskopii či endoskopii sa používa čoraz častejšie uspanie pacienta. Existujú nejaké kontraindikácie, kedy tak nemožno urobiť?
V našich končinách už sa uspanie konečne začalo používať viac, tak, ako aj inde vo svete. V iných krajinách pacient musí podpísať, že nechce uspatie. U nás musí podpísať, že chce uspatie. Gro pacientov na Slovensku sa tohto musí dožadovať, a to nie je dobré. Takisto uspať každého tiež nemá zmysel. Pacient musí sám zhodnotiť úroveň svojho strachu. Tu nemá zmysel byť hrdinom. Môže si vybrať injekciu, tá je čarovná v tom, že urobí pacientovi „okno“, síce spolupracuje, funguje, rozpráva, ale nepamätá si. Druhou možnosťou je celková anestézia.
