Táto úžasná mladá žena trpela zákernou rakovinou, s ktorou statočne bojovala dva roky. V časoch, keď bola na tom najhoršie, písala blogy, ktoré chytili za srdce mnohých ľudí. Monika mala veľký sen - túžila prežiť jednu noc na Lomnickom štíte. Skvelí kolegovia sa jej naň vyzbierali, žiaľ, splniť si ho už nestihla.
Monika († 34) a Daniel (42) boli spolu 17 rokov. Prežili tie najkrajšie chvíle a ich vzťah sa neotriasol ani po tom, keď zistili, že Lenka má obličkový nádor. „Celé sa to začalo v roku 2019, manželka dostala náhly kolaps, pľúcnu embóliu a musela ísť do nemocnice. Lekári po vyšetreniach zistili, že má nádor na obličke a rakovina jej upchala všetky cievy. Musela absolvovať okamžitú operáciu a jej šanca na život bola len jedno percento,“ začína rozprávať užialený manžel Daniel.
„V Bratislave moju manželku odmietli, a tak nasledoval prevoz do nemocnice v Banskej Bystrici, kde som lekárom nesmierne vďačný, pretože nám dali ďalšie dva roky spoločného života.“ Lekári Monike všetko vybrali a zachránili ju. Nasledovali chemoterapie, liečba a mladá žena robila maximum pre svoje uzdravenie. Žiaľ, prišla ďalšia rana osudu.
Manžel bol oporou
Keď išla Monika na kontrolu, lekári jej oznámili ďalšiu zlú správu. Mala metastázy na krku, v pečeni a na pľúcach. Prestávala vidieť na jedno oko, lebo nádor jej tlačil aj na mozog. Monika sa však do poslednej chvíle nevzdávala a svoj boj so zákernou diagnózou opisovala na blogu.
„V tej chvíli som najviac zo všetkého potrebovala náruč. Náruč človeka, do ktorej by som si ten nečakaný náklad na chvíľu odložila. Mesiace som zvracala a hnačkovala a bojovala so srdcom, tlakom, štítnou žľazou, zrakom... Zbytočne. Na rakovinu som prikrátka. Nevzdávam svoj boj - začala som s chemo, čakajú ma ožiare. Motyka občas vystrelí,“ písala Monika, ktorá zo všetkého najviac ďakovala svojmu manželovi.
„Najväčšmi mi pomáha muž môjho života. Iba on vie, aká som, ako to celé beriem, koľkokrát som plakala od radosti a koľkokrát od žiaľu. Len on vie, ako vyzerá telo po útoku rakoviny, čo ešte unesie a čo už nie. S láskou a porozumením hľadí na všetky moje vrcholy a pády a stará sa tak láskavo, ako to dokáže len človek, ktorý miluje. V noci sa ma dotýka, či dýcham. Ráno čaká, či a ako vstanem. Keď sa cez deň ozve rana, dúfa, že som nespadla,“ písala o svojom milovanom mužovi.
Gesto kolegov
Monika bola podľa svojho manžela výnimočná. „Chodili sme spolu na výlety na hory, na dovolenky. Mali sme svoje rituály a náš syn nás dokonale spájal. Mala aj svoj veľký sen. Chcela prespať na Lomnickom štíte a dokonca jej kolegovia sa jej naň vyzbierali. Žiaľ, nestihla to,“ vraví nešťastný vdovec. Moniku dnes odprevadia tí najbližší do neba. „Pôjde na kremáciu a zoberiem si ju domov. Na jar ju rozptýlim na záhradu a bude tu navždy s nami,“ uzavrel užialený manžel.
