Zamilovaná do bratranca
Ako to už v európskych kráľovských rodinách býva, neraz sú manželia kráľovského rodu určitým spôsobom príbuzní. Platí to aj pre kráľovnú Alžbetu, ktorá je druho- a treťostupňová sesternica princa Filipa. Spoznali sa ešte pred vypuknutím vojny, vhodný čas na manželstvo však prišiel až po jej skončení, keď princezná dovŕšila 21 rokov.
Filip, bývalý princ dánsky a grécky, však nevyzeral ako šťastná voľba. Nebol finančne zabezpečený, o svoje tituly prišiel a jeho sestry boli vydaté za Nemcov s nacistickými väzbami. Ani britská verejnosť sa nepozerala na princa bez kráľovstva a vlastne neznámeho cudzinca s gréckym ortodoxným vierovyznaním so sympatiami. A tak musel Filip pred vstupom do manželstva prerušiť kontakty s veľkou časťou svojej rodiny, prestúpiť na anglikánsku vieru a prijať titul vojvodu z Edinburghu, aby ho po svadbe mohli oslovovať Jeho kráľovská výsosť. Po týchto ústupkoch musel zniesť aj nový výber priezviska, ktoré jeho deti nenesú po ňom, naopak, kráľovská rodina si osvojila označenie Windsorovci.
Mocná ríša sa drobí
Aj keď ešte za vlády Juraja VI. prišla britská ríša o tzv. korunný klenot, teda Indiu, vládla Alžbeta po nástupe na trón územiam po celej planéte. Okrem Spojeného kráľovstva bola aj panovníčkou Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu. Mnohé z území pod jej vládou získali počas dlhých desaťročí nezávislosť a stali sa republikami. Bola tiež svedkom vstupu i výstupu Spojeného kráľovstva do Európskej únie, za jej panovania sa vo Vatikáne vystriedalo sedem pápežov a na poste britských ministerských predsedov trinásť mužov a dve ženy.
Kráľovná Alžbeta bola korunovaná v 2. júna 1953 vo Westminsterskom opátstve a išlo o prvú korunováciu vysielanú televíziou. Milióny divákov mohli takúto významnú udalosť sledovať po prvý raz v živote na vlastné oči. Odvtedy mala kráľovná mnoho príležitostí objaviť sa na obrazovkách i plátnach kín. Počas svojej dlhej vlády o nej bolo napísaných 5 rôznych životopisov, po roku 2000 boli natočené až štyri životopisné filmy a objavila sa aj v mnohých ďalších snímkach. A hoci ju poznáme ako vážnu a zodpovednú panovníčku, svoj zmysel pre humor dokázala celému svetu napríklad počas otváracieho ceremoniálu olympijských hier, keď sa nechala z Buckinghamského paláca odprevadiť agentom 007 Jamesom Bondom, alias Danielom Craigom až na olympijský štadión, pričom v zostrihu to vyzeralo, akoby vyskočila padákom z helikoptéry nad štadiónom.
Kolotoč osláv sa rozbieha
Kráľovná, ktorá túto jar oslávi 95. narodeniny, má za sebou už celý rad osláv na tróne. Medzi inými aj strieborné (1977), zlaté (2002) a diamantové (2012) výročie korunovácie a ako prvá vládkyňa Veľkej Británie oslávila aj zafírové výročie v roku 2017. Na jún 2022 sú už naplánované veľkolepé oslavy jej platinového výročia, teda 70 rokov na tróne. Malo by ísť o predĺžený štvordňový víkend, ku ktorému bude vydaná špeciálna medaila a po kráľovnej možno pomenujú aj jeden zo slávnych mostov. Po celej krajine by sa mali vysádzať jubilejné stromy a všetci obyvatelia dostanú mimoriadny deň voľna. Plánovanie veľkolepých osláv, samozrejme, kazí náladu najstaršiemu nástupníkovi na trón, princovi Charlesovi, pretože je jasné, že ani na svoje 95. narodeniny sa kráľovná neplánuje vzdať vlády a odísť do zaslúženého dôchodku.
Najdlhšie vládnuci panovníci v dejinách
72 rokov a 110 dní - Ľudovít XIV. vládol Francúzsku od r. 1643 do 1715
70 rokov a 126 dní - kráľ Bhumibol Veľký, známy ako Rama IX. vládol Thajsku od r. 1946 do 2016
70 rokov a 91 dní - Ján II.Lichtenštajnský, vládol od r. 1858 do 1929
