Ten navždy odišiel do umeleckého neba 1. februára v nočných hodinách. Zradilo ho srdce, ktoré bolo ku všetkým vždy tak láskavé. Ako rýchlo sa spevák z tohto sveta pobral, tak narýchlo rodina pripravila aj poslednú rozlúčku s ním.
Tá sa uskutočnila už včera v jeho rodných Topoľčiankach, ktoré mal tak rád. Pod ťarchou prísnych pandemických opatrení, ktoré zúčastnení museli dodržiavať, bola vyronená nejedna úprimná slza.
Jeho láskavé piesne si našli miesto v srdciach staršej, ale aj mladšej generácie. Svoje hity vždy spieval s gráciou, noblesou a s láskou k svetu a životu. Teraz nám už však máva z hudobného neba. Napriek tomu, že umelecké dedičstvo, ktoré po sebe zanechal, je nezmazateľné, pohreb sa niesol v duchu pandemických opatrení. K truhle v dome smútku mala prístup iba najbližšia rodina.
V exteriéri cintorína sa však zišlo takmer 100 ľudí, čo momentálne nariadenia vlády nepovoľujú. V prípade pohrebu generála Lučanského († 51) si musela rodina vybaviť výnimku na účasť 30 ľudí, ktorí sa museli dokonca preukázať negatívnym testom na COVID-19 nie starším ako 12 hodín. Či to však rodina známeho speváka stihla tiež vybaviť tak expresne, ako aj celý pohreb, je nejasné. S Kazíkom sa v slzách lúčili najmä jeho najbližší, ktorí ho celý život podporovali v jeho umeleckých aj politických ambíciach.
Manželka Marienka, synovia Richard a Róbert, brat Jozef s manželkou - rodina, ktorá prežíva neopísateľný smútok. Nechýbali ani vzdialení priatelia či priaznivci. Spevákovi kolegovia z hudobnej brandže sa kvôli vyššiemu veku a aktuálnemu zákazu vychádzania na rozlúčke neukázali. Jeho verní, medzi ktorých určite patria Marcela Laiferová, Peter Stašák, či Eva Máziková, tak na umelca spomínajú zo svojich domovov. „U mňa sa nečaká, vstúpte priamo do môjho srdca, je v každej pesničke,“ znie celoživotný odkaz kráľa šlágrov, ktorý dal svetu svoje posledné zbohom.
