Skromná rodina z Komoče (okr. Nové Zámky) sa vynájde ako sa dá, dva staré počítače i telefóny fičia ako o život, niekedy však majú dosť aj samotní učitelia a vyžadujú si, aby bol väčší pokoj. Každé z detí robí, čo môže. Samozrejme, pomáhajú aj rodičia, a aby toho nebolo málo, všetci momentálne žijú v očakávaní už siedmeho súrodenca. Nikto sa nesťažuje, no každý člen rodiny by už bol rád, keby sa brány škôl opäť otvorili.
Je u nich poriadne rušno. Početná rodina z Komoče má 6 potomkov v rôznom školopovinnom veku, čo v praxi znamená šesťnásobné dištančné vyučovanie. Otec Štefan (43), ktorý pred rokmi utrpel pracovný úraz a je momentálne na polovičnom invalidnom dôchodku, pripravuje akurát po vyučovaní obed.
Celá rodina žije v očakávaní, mamina Lenka (36) čaká už siedme dieťa. Vrie to u nich ako v úli a to práve skončila 6 ratolestiam online výučba. „Museli sme dať opraviť dva staršie notebooky aj telefóny, na nové nie je, ale robíme, čo sa dá,“ úprimne hovorí Štefan, ktorý takmer prišiel o ruku.
Ukazuje, že už dokáže hýbať aspoň prstami, je po operácii a má ju zafixovanú. Žiaľ, ide o pravú, ktorú používa. Mamička Lenka si hladí bruško, malý má prísť na svet v marci. Ako vlastne dokážu teraz fungovať v provizórnych podmienkach? „Prekrikujeme sa,“ smeje sa Timea (9), ktorá chodí do 3. triedy.
Rodičia von z izby
Aj keď sa akokoľvek snažia, nevedia dať každé dieťa do samostatnej izby. Navyše starý dom, ktorý začali rekonštruovať ešte keď bol Štefan v poriadku, ostal nedokončený. Podmienky sú teda skromné. „Učiteľky zvyknú povedať, nech idú rodičia von z izby, alebo nech sú ostatní tichšie. Najmä ak odpovedám. Že to je akoby som bola v škole,“ prezradí zhovorčivá Timea.
„Ja sa učím tak, že mi pošlú úlohy cez mail a potom to posielam späť, tak sa to dá,“ kontruje jej Karolína (15), ktorá je už prváčka na strednej škole. Najstaršia Natália (17) a tretia v poradí Laura (11) sa nechcú dať ani fotiť. Najmladší a zatiaľ jediný chlapec Tobias (6) je prváčik a obsadil čestné miesto v kuchyni za stolom. „Chýbajú mi kamaráti,“ prezradí roztomilý chlapec, ktorý by svoj úvodný rok najradšej strávil v triede. Hyperaktívnej tretiačke Lenke (9) škola naopak nechýba.
„Vôbec, len to, že nemôžem ísť von a tiež kamaráti mi chýbajú,“ prezradí. Celkovo sa však početná rodinka nesťažuje. „Teraz nám odišla ešte aj stará tlačiareň, ale verím, že to nejako dajú, učitelia vedia, aká je u nás situácia,“ vzdychne si starostlivý otec a už beží naspäť k sporáku. Plný dom treba nakŕmiť. „Boli by sme radi, keby už konečne mohli ísť do školy. Deti sú síce zlaté, aj pomáhajú, ale aj tak je to veľmi náročné, a aj to vzdelávanie nie je také ako v škole, nech robíme, čo sa dá. Dlhodobo sa nedá byť takto," dodáva manželka Lenka.
