Je nutné, aby sa sporové strany stretli osobne?
V prípade naozaj vyhrotených vzťahov sa strany nemusia ani osobne stretnúť. Mediátor môže využiť inštitút tzv. kyvadlovej (shuttle) mediácie, pri ktorej pendluje medzi stranami ako kyvadlo a sprostredkováva odkazy, návrhy, stanoviská. V prípade, že sa začne blýskať na lepšie časy, odporučí stranám, aby sa stretli a v prípade súhlasu je to veľmi dobrý signál na možnosť stretnúť sa zoči-voči.
Musí ísť pri politickej mediácii len o riešenie konfliktu?
Nie, naopak. Práve v prípade politickej mediácie niekedy stačí, aby sa strany len stretli a vydiskutovali si isté sporné skutočnosti, ktoré bránia v začatí práce na odstránení konfliktu. Ako kedysi tento stav pomenovali Indiáni: „Hovorte, hovorte, hovorte, dokiaľ sa rozhovory nezačnú.“ Áno, niekedy je najväčší problém mediácie, ale aj umením mediátora uvoľniť stavidlá tak, aby sa komunikačný tok mohol dať naplno do pohybu.
Ako by ste charakterizovali odlišnosti mediácie v domácej politike od ostatných druhov mediácií?
Je trochu iný ako bežná mediácia, v prvom rade v tom, že mediátor sa primárne sústreďuje na proces mediácie, na slušný a korektný priebeh vzájomnej komunikácie. Mediátor v prípade sporov v domácej politike takmer vôbec nevystupuje ako evaluátor (hodnotiteľ) a vyhýba sa komentovaniu obsahu a to aj v prípade, že by bol o to požiadaný. Zvlášť tu platí, že čím je nenápadnejší, tým lepšie pre proces. Niečo ako futbalový rozhodca, ktorý je vtedy dobrý, ak ho na ihrisku nie je príliš vidno a pritom sa hrá fair play.
Jana Žitňanská:
- Ako poslanci sa snažíme vychádzať vláde v ústrety pri schvaľovaní zákonov v tejto ťažkej dobe. No aby sme si mohli svoju prácu robiť poriadne, potrebujeme na to iný prístup zo strany vlády a najmä menej osobných konfliktov medzi našimi koaličnými partnermi.
