Testy na domáce použitie, teda takzvané samotesty, by museli prejsť hodnotením, ktoré má prísnejšie pravidlá ako testy na profesionálne použitie. Nie je vylúčené, že v budúcnosti budú registrované aj testy na domáce použitie. Nateraz to však tak nie je. Pre TASR to povedala hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.
Zdôraznila, že pri diagnostických testoch, a to nielen na ochorenie COVID-19, ale aj pri iných, sa vyžaduje správne prevedenie aj interpretácia výsledku. Poukázala na to, že aj pri teste z krvi, teda pri protilátkovom a najmä pri antigénovom, hrozí, že vzorka pri domácom použití nebude odobratá správne, čo skreslí výsledok testu.
Štátny ústav podľa Jurkemíkovej zaznamenal aj sťažnosti pacientov, ktorí si objednali testy z internetu a následne sa im dokonca nepodarilo vzorku odobrať. "Takisto evidujeme sťažnosti, keď pacientom opakovane vyšiel negatívny výsledok testu, ktorý vykonali sami v domácom prostredí, a následne absolvovali PCR test s pozitívnym výsledkom. V prípade takýchto sťažností im však ŠÚKL pomôcť nevie, keďže testy sú určené na profesionálne použitie a nie pre laickú verejnosť," povedala.
Doplnila, že pri oboch typoch testov v určitých prípadoch hrozí falošná pozitivita alebo falošná negativita. Riziko falošnej negativity spočíva podľa odborníkov v tom, že človek môže prestať byť obozretný a nevedomky vírus roznášať ďalej. Pri falošnej pozitivite zasa hrozí, že človek bude mať mylné presvedčenie o tom, že vírus prekonal, a teda získal protilátky, čo takisto môže viesť k menej obozretnému správaniu.
"Ďalšie riziko je v tom, že najmä na internete sa objavuje množstvo testov so sfalšovanou dokumentáciou, pri ktorých vôbec nie je známe, či a do akej miery poskytujú hodnoverný výsledok," dodala Jurkemíková s dôvetkom, že pri testovaní prostredníctvom oficiálnych sietí, teda v zdravotníckych zariadeniach, laboratóriách či napríklad v ambulanciách, sa používajú riadne registrované testy.
